Home > Organizacn�� interoperabilita
Univerzitn�� knižnica
v Bratislave
eCulture
Interoperabilita informačných syst��mov
Z��kladn�� pojmy a
východisk��
Bratislava 2006
Obsah
Lisabonsk�� strat��gia, ktor�� prijala Eur��pska rada v marci 2000, stanovila za cieľ urobiť v priebehu desiatich rokov z Eur��pskej ��nie „najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku sveta založen�� na vedomostiach, ktor�� bude schopn�� udržateľn��ho rastu, s vyšš��m počtom lepš��ch pracovných miest a väčšou soci��lnou s��držnosťou“.
Jedným z dôležitých predpokladov pre vytvorenie takejto ekonomiky je existencia moderných on-line verejných služieb a ich interoperabilita.
Na nadn��rodnej ��rovni sa problematikou interoperability zaober�� Eur��pska komisia v r��mci skupiny IDA (Interchange of Data between Administrations), ktor�� v roku 2004 publikovala n��vrh r��mca interoperability EIF (European Interoperability Framework), ktorý m�� podporovať poskytovanie celoeur��pskych služieb elektronickej spr��vy e-governmentu [7]. Eur��psky koncept, op��saný v tomto r��mci, deklaruje podporu programov otvorených zdrojov (open source), špecifikuje odpor��čania na jej dosiahnutie. Podrobnejšie inform��cie o eur��pskom r��mci interoperability sa uv��dzaj�� na str��nkach Brucea Perensa [23] a IDABC [11]. V r��mci EIF sa publikuj�� len odpor��čania a usmernenia, špecifik��cia vlastných štandardov je ponechan�� na jednotliv�� člensk�� št��ty EÚ.
Kľ��čovou myšlienkou eur��pskeho programu interoperability je prijať internetov�� špecifik��cie pre všetky syst��my verejnej spr��vy. Program je realizovaný na dvoch ��rovniach:
Podrobnejšie inform��cie sa uv��dzaj�� na str��nke GovTalk [9].
Interoperabilita je schopnosť syst��mu alebo produktu pracovať s inými syst��mami alebo produktmi bez potreby vynaložiť zvl��štnu n��mahu zo strany použ��vateľa. Interoperabiln�� syst��my s�� schopn�� navz��jom komunikovať, vymieňať si inform��cie [35].
Interoperabilita je dôležit�� na to, aby sa dali jednoducho vyhľad��vať rôzne typy (knihy, muze��lne artefakty) inform��ci�� z rôznych zdrojov, v rôznych katal��goch a v rôznych dom��nach (knižnice, m��ze��, arch��vy) [3].
R��mec interoperability je množina štandardov a usmernen��, ktor�� popisuje spôsob vz��jomnej komunik��cie medzi syst��mami. S vývojom technol��gii, štandardov a administrat��vnych požiadaviek sa r��mec môže meniť.
Eur��psky r��mec interoperability EIF definuje množinu odpor��čan�� a usmernen�� pre služby e-governmentu s cieľom integr��cie syst��mov v r��mci celoeur��pskeho priestoru. Člensk�� št��ty by sa mali riadiť usmerneniami EIF aby umožnili celoeur��psku interoperabilitu. Pre spolupr��cu syst��mov na Slovensku je potrebný n��rodný r��mec interoperability na poskytovanie služieb elektronickej spr��vy (e-government). N��rodný r��mec SR v s��časnosti pripravuje Sekcia informatiz��cie spoločnosti MDPT SR vo forme „Št��die architektonických pokynov pre interoperabilitu“.
Z��kladným n��strojom pre interoperabilitu s�� štandardy a normy – dohodnut�� pravidl�� a smernice na tvorbu, opis a spr��vu digit��lneho obsahu.
Cieľom
interoperability je vybudovať pre použ��vateľov jednoliaty blok služieb
z komponentov, ktor�� s�� vz��jomne technicky odlišn�� a spravuj��
ich rozličn�� organiz��cie. Ot��zky interoperability sa s��streďuj��
najmä na implement��ciu spoločných štandardov a strojovej čitateľnosti
��dajov.
Rozlišuj��
sa tri aspekty interoperability:
Organizačn��
interoperabilita – spoč��va na definovan�� cieľov činnosti,
modelovan��m pracovných procesov a spolupr��cou subjektov, ktor�� si
vymieňaj�� inform��cie. Organizačn�� interoperabilitu možno dosiahnuť
identifik��ciou a stanoven��m rozhran��.
S��mantick��
interoperabilita – zabezpečuje, aby presný význam vymieňaných
inform��ci�� bol jasný aj ľubovoľnej aplik��cii, ktor�� sa nevyvinula
osobitne na tento ��čel. S��mantick�� interoperabilita umožňuje syst��mom
kombinovať prij��man�� inform��cie s inými informačnými prameňmi
a zmysluplne ich spracovať. Koordinovaným spôsobom s�� pl��novan��
iniciat��vy na vývoj spoločnej s��mantiky na z��klade XML a predpoklad��
sa spolupr��ca s existuj��cimi štandardizačnými organiz��ciami.
Technick�� interoperabilita – sa zaober�� technickými z��ležitosťami prepojenia poč��tačových syst��mov a služieb. Zahrňuje najmä otvoren�� rozhrania, služby prepojenia, integr��ciu, prezent��ciu a výmenu ��dajov, pr��stupnosť a služby zabezpečenia.
Dobrým pr��kladom technickej interoperability je internet, v ktorom poč��tače a informačn�� zdroje po celom svete s�� prepojen��, prezentuj�� ��daje v univerz��lne čitateľnom form��te a vymieňaj�� si e-maily. Dosahuje sa to rešpektovan��m protokolov ako s�� TCP/IP, (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), HTTP (Hypertext Transfer Protocol) and S/MIME. (Secure / Multipurpose Internet Mail Extension) [4].
OSI
je model, ktorý sa použ��va na popis siet�� a sieťových aplik��ci��.
Bol vytvorený medzin��rodnou organiz��ciou ISO (International Standarts
Organization) ako jednotný štandard pre prepojovanie syst��mov rôznych
koncepci�� a typov, poch��dzaj��cich od rôznych výrobcov.
Sedem
vrstiev modelu OSI:
|
Siedma vrstva OSI modelu – aplikačn�� – zabezpečuje služby pre použ��vateľa – ako s�� prenosy, elektronick�� pošta, pr��stup virtu��lneho termin��lu, riadenie siete. S touto vrstvou pracuje použ��vateľ.
Šiesta vrstva – prezentačn�� – určuje syntax, ktorou dve stanice komunikuj��. Šifrovanie a kompresia d��t s�� tiež funkciami tejto vrstvy.
Piata vrstva – relačn�� – zabezpečuje komunik��ciu procesov medzi dvomi stanicami siete.
Štvrt�� vrstva – transportn�� – zaisťuje doručenie inform��ci�� medzi dvomi poč��tačmi v sieti. Zaisťuje rozčlenenie a znovu spojenie spr��v.
Tretia
vrstva – sieťov�� – vytv��ra cestu pre prenos ��dajov v sieti.
Na tejto ��rovni pracuj�� smerovače (routery).
Druh�� vrstva – d��tov�� vrstva – zabezpečuje komunik��ciu „adjecent network nodes“ – tu pracuj�� huby a switche (prep��nače).
Prv�� vrstva – fyzick�� – zaisťuje prenosy jednotlivých bitov. Na tejto ��rovni s�� definovan�� napr��klad typy k��blov, konektorov, napätia, zapojenie kol��kov.
Problematika
interoperability sa dotýka konkr��tnych informačných syst��mov, ktor��
v rôznych organiz��ci��ch vznikali „cestou prirodzen��ho vývoja“.
Dôsledkom toho je značn�� rôznorodosť použ��vaných technických
aj programových prostriedkov a tiež použ��vanie rôznorodých de-facto
štandardov, alebo vlastných riešen��. Zabezpečenie interoperability
v tomto prostred�� je preto spojen�� s vynaložen��m istých n��kladov.
Ich objem je z��vislý od požadovanej ��rovne spolupr��ce rôznych
syst��mov (viď obr��zok).
N��kladovosť
Funkcionalita
ASCII
HTML
XML
SGML
N��kladovosť štandardov v z��vislosti na funkcionalite
Z grafu je evidentn��, že zabezpečenie vyššej funkcionality je spojen�� s vyšš��mi n��kladmi [4].
Problematike
sa venuje americký projekt NSDL [21], kde sa predpokladaj�� tri ��rovne
spolupr��ce v r��mci snahy o dosiahnutie interoperability:
Na ��spešn�� dosiahnutie interoperability syst��mov je potrebn�� mať určen�� pravidl�� na komunik��ciu a výmenu ��dajov. Na uľahčenie interoperability sa použ��vaj�� viacer�� štandardy pre meta��daje, komunikačn�� protokoly a výmenn�� form��ty. V r��mci pripravovan��ho n��rodn��ho r��mca pre inter-operabilitu v s��lade s eur��pskym r��mcom s�� odpor��čan�� nasledovn�� výmenn�� form��ty, form��ty s��borov a aplikačn�� protokoly [32].
Dôležit�� miesto v koncepcii interoperability syst��mov zohr��vaj�� meta��daje. S�� jedným zo z��kladných komunikačných n��strojov webu. Meta-��daje s�� ��daje, ktor�� popisuj�� obsahov��, form��lne či in�� charakteristiky iných, prim��rnych ��dajov vo forme viac alebo menej uzatvorenej množiny atrib��tov s definovanou s��mantikou a syntaxou. Meta��daje popisuj�� informačný prameň (elektronický dokument, webov�� str��nku, digitalizovaný obr��zok a pod.) [29].
Meta��daje
poskytuj�� inform��cie o informačných zdrojoch, ako titul, autor, abstrakt,
d��tum publikovanie, platnosť dokumentu, modifikovanie dokumentu, predmetov��
klasifik��cia, geografick�� klasifik��cia a pod Tieto ��daje pom��haj��
pop��sať a identifikovať konkr��tny informačný zdroj z rôznych hľad��sk.
Ide o vývoj týchto zdrojov v čase alebo pre potreby ��držby zdrojov
a pod.
Meta��daje sa členia na niekoľko typov:
Syntaktick��
(štruktur��lne) meta��daje sa využ��vaj�� na definovanie štruktur��lnych
vzťahov v r��mci jedn��ho dokumentu alebo medzi dokumentmi. Umožňuj��
navigovanie a prezent��ciu elektronických zdrojov, v zmysle definovania
vn��tornej štrukt��ry zdrojov (strany, oddiely, kapitoly, indexy, obsah),
vzťahov medzi zdrojmi (zdroj A je s��časťou zdroja B) a prepojenia
pr��buzných s��borov (A je JPG form��tom arch��vneho s��boru B vo form��te
TIF).
S��mantick��
meta��daje zahŕňaj�� širok�� šk��lu ��dajov, ktorých ��lohou je
popis digit��lnych zdrojov na ��čely vyhľad��vania, ale aj administrat��vneho
spravovania. Podskupina deskript��vnych
meta��dajov sa zameriava na popis a identifik��ciu informačných zdrojov
či už v lok��lnom syst��me (vyhľadanie dokumentov) alebo na sieťovej
��rovni (vyhľadanie, z��skanie, lok��lne zobrazenie zdrojov). Pr��kladom
tohto typu ��dajov s�� fyzick�� atrib��ty zdroja (m��dium, rozmery),
bibliografick�� atrib��ty (n��zov, autor) a unik��tne identifik��tory,
ktor�� sa v sieťovom prostred�� môžu objaviť vo forme technol��gi��
a koncepčných sch��m ako PURL (Persistent Uniform Resource Lokator),
MARC, Dublin Core, či HTML meta��dajov�� tagy, ( tag = 3 znakový
numerický k��d), TEI (Text Encoding Initiative), WF (Warwick Framework),
RDF (Resource Description Framework), DOI (Digital Object Identifier).
Hlavným určen��m podskupiny administrat��vnych meta��dajov je manažment a spracovanie digit��lnych fondov. Ide predovšetkým o technick�� d��ta o tvorbe a kontrole kvality, spr��va autorských pr��v, kontrola pr��stupu a využ��vania alebo inform��cie o uchov��van��. Prakticky sa na tejto ��rovni meta��dajov zaznamen��vaj�� napr. technick�� ��daje (typ skenera, rozl��šenie, farebnosť, form��t s��boru, kompresia), vlastn��k a d��tum copyrightu, obmedzenia na kop��rovanie a distrib��ciu, inform��cie o prezervačných aktivit��ch (cyklus obnovovania, respekt��ve migr��cie pre archivovan�� zdroje a pod.). Tento typ meta��dajov je rozpracovaný v takých projektoch a sch��mach ako CEDARS, Preservation Metadata for Digital Collections či OCLC/RLG Preservation Metadata.
Detailnejš��
pohľad na meta��daje z hľadiska ich typol��gie a štrukt��ry
vo väzbe na technologick�� procesy životn��ho cyklu dokumentu, najmä
však so zameran��m na arch��vne uloženie a vyhľad��vanie, pon��ka
dokument OCLC/RLG, Digit��lne knižnice a arch��vy [27].
Deskript��vne a administrat��vne meta��daje sl��žia na vyhľad��vanie inform��ci�� v prameňoch a na spr��vu prameňov. Najzn��mejšie koncepcie a sch��my s�� TEI (Text Encoding Initiative), DC (Dublin Core), RDF (Resource Description Framework) a DOI (Digital Object Identifier) [29].
3.1.2 Dublin Core
Iniciat��va DC pre meta��daje – DCCS 1.0 (česk�� verzia) je form��lny štandard pre popis meta��dajových prvkov. T��to formaliz��cia pom��ha zlepšiť konzistenciu s inými typmi a zvýšiť zrozumiteľnosť, rozsah a vn��torn�� konzistenciu defin��ci�� meta��dajových prvkov. DC vznikla na pôde americk��ho knižničn��ho združenia OCLC [6].
Ide o jeden z prvých pokusov o štandardiz��ciu v oblasti deskript��vnych meta��dajov s cieľom dosiahnuť dohodu o štrukt��re a obsahu popisu elektronických zdrojov a dodnes je to jedna z naj��spešnejš��ch iniciat��v tohto druhu.
Výhodou DC je voliteľnosť všetkých prvkov - ich využitie pri popise konkr��tneho zdroja nie je povinn��. Prvky s�� opakovateľn��, to znamen��, že v pr��pade potreby (viacer�� autori a pod.) je možn�� každý z nich pri tom istom zdroji viackr��t opakovať.
Na webe je možn�� n��jsť väčšie množstvo pomôcok, alebo automati-zovaných n��strojov na tvorbu popisov zdrojov v štrukt��re meta��dajov Dublin Core, väčšinou na ��rovni prvkov zaraditeľných do HTML s��boru, alebo v syntaxi jazyka XML, DC-dot, Dublin Core Metadata Creator, Metabrowser a in��. Viac inform��cii o týchto n��strojoch je možn�� z��skať na str��nke britskej knižničnej organiz��cie UKOLN [30].
Popis
zdroja podľa DC je možn�� realizovať s využit��m nasleduj��cich
z��kladných meta��dajových prvkov:
Okrem
toho DC definuje kvalifik��tory. S�� to doplnkov�� ��daje, ktor��
je možn�� pridať k z��kladných prvkom. S ich pomocou s�� prepracovanejšie
softv��rov�� syst��my schopn�� presnejšie interpretovať pr��slušný
��daj. Jednoduchšie syst��my kvalifik��tory ignoruj�� a tým sa zachov��va
komunikačn�� interoperabilita.
V sch��me
Dublin Core sa využ��vaj�� dva typy kvalifik��torov:
Napr��klad v pr��pade meta��dajov��ho prvku predmet sa prvý typ kvalifik��tora nepouž��va, druhým typom môže byť n��zov konkr��tneho syst��mu predmetových hesiel, z ktor��ho poch��dza použitý ��daj.
Každý
prvok DC je definovaný pomocou s��boru 10 atrib��tov, vych��dzaj��cich
z normy ISO/IEC 11179 pre popis d��tových prvkov. S�� to nasledovn��
atrib��ty (šesť atrib��tov, označených (*) je spoločných pre všetky
prvky DC):
Pr��klad
re��lnej množiny metad��t o web dokumente (www str��nka Katedry kniž-ničnej
a informačnej vedy FiFUK) [14]:
<META NAME="DC.Title" Content="Katedra knižničnej a informačnej vedy">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#title">
<META NAME="DC.CreatorCorporateName" Content="Katedra knižničnej a informačnej
vedy">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#creator">
<META NAME="DC.Subject" Content="Knižničn�� veda">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#subject">
<META NAME="DC.Subject" Content="Informačn�� veda">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#subject">
<META NAME="DC.Subject" Content="Vysokoškolsk�� vzdel��vanie">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#subject">
<META NAME="DC.Publisher" Content="Katedra knižničnej a informačnej vedy">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#publisher">
<META NAME="DC.ContributorPersonalName" Content="Makulov��, Soňa">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#contributor">
<META NAME="DC.Date" Content="(Scheme=ISO8601) 2001-10-21">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#date">
<META NAME="DC.Type" Content="Text.Homepage.Organizational">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#type">
<META NAME="DC.Format" Content="(Scheme=IMT) text/html">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#format">
<LINK REL=SCHEMA.imt HREF="http://sunsite.auc.dk/RFC/rfc2046.html">
<META NAME="DC.Identifier" Content="http://www.fphil.uniba.sk/~kkvi">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#identifier">
<META NAME="DC.Language" Content="(Scheme=ISO639-1) slo">
<LINK REL=SCHEMA.dc HREF="http://purl.org/metadata/dublin_core_elements#language">
Poskytuje komunit��m možnosť definovať meta��dajov�� elementy. XML sa použ��va ako syntax rovnak�� pre kontrolovaný pr��stup k obsahu, výmenu a spracovanie meta��dajov. RDF jedinečne identifikuje druh vlastnosti použit��m XML mechanizmus name space (NS). RDF nešpecifikuje s��mantiku pre každ�� komunitu zaoberaj��cu sa popisom e-zdrojov. Sch��my RDF s�� využ��van�� na zverejnenie slovnej z��soby, ktor�� predstavuje zostavy druhov vlastnost�� definovaných určitou komunitou.
Sch��my
RDF určuj�� platn�� vlastnosti v danom popise RDF, ako aj charakteristiky
vlastnost��, ako je ich platnosť, alebo obmedzenia hodnôt [34].
Pr��klad [14]:
Výrok v prirodzenom jazyku Tim Berners-Lee je autorom zdroja s adresou
http://www.w3.org/DesignIssues/Metadata je možn�� vyjadriť pomocou
z��pisu prostriedkami jazyka
XML/RDF.
<?xml version="1.0"?>
<rdf:RDF
xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#">
<rdf:Description rdf:about="http://www.w3.org/DesignIssues/Metadata">
<author> Tim Berners-Lee </author>
</rdf:Description>
</rdf:RDF>
Iniciat��va otvorených arch��vov je iniciat��vou z oblasti digit��lnych knižn��c. Koncept OAI sa s��streďuje najmä na pr��stup k d��tam, na limitovan�� rešeršn�� funkcie realizovan�� cez meta��daje (metadata harvesting). Pôvod iniciat��vy OAI je v oblasti elektronick��ho publikovania, predovšetkým odborn��ho – pod pojmom arch��v sa prim��rne rozumie “sklad” vedeckých/odborných čl��nkov a št��di��, ktor�� s�� určen�� na š��renie v r��mci odbornej komunity. Otvorenosť sa ch��pe na ��rovni syst��movej architekt��ry v zmysle definovania takých rozhran��, ktor�� umožňuj�� pr��stup k d��tam rôznych producentov.
Z��kladným procesom OAI, prostredn��ctvom ktor��ho sa zabezpečuje syst��mov�� interoperabilita, je zber meta��dajov (anglicky metadata harvesting). Ide o (selekt��vne) s��streďovanie meta��dajov z viacerých zdrojov do jedn��ho centra. Na fungovan�� architekt��ry OAI participuj�� dva typy ��častn��kov: poskytovatelia ��dajov a poskytovatelia služieb. Poskytovatelia ��dajov “vystavuj��” vo forme meta��dajových repozit��rov svoje meta��daje cez otvoren�� rozhrania. Poskytovatelia služieb pomocou OAI protokolu formuluj�� svoje požiadavky. N��jden�� meta��daje využ��vaj�� ako z��klad pre vývoj nadstavbových služieb, napr��klad obohacovan��m o nov�� typy meta��dajov (tak��, ktor�� s�� špecifick�� pre určit�� odborov�� skupinu či oblasť) a ich spr��stupňovan��m cez vlastn�� rešeršn�� rozhrania, služby a port��ly [28].
Výmenn�� form��ty pre komunik��ciu web servera s web prehliadačom s�� štandardn�� ��dajov�� form��ty, ktor�� s�� interpretovateľn�� všetkými štandardne použ��vanými web prehliadačmi, č��m je zabezpečen�� vytvorenie prezentačnej vrstvy pre poskytovan�� aplik��cie.
Aby bol k dispoz��cii dostatok znakov pre rôzne p��smen��, č��slice a symboly, ktor�� sa vo svete bežne použ��vaj��, m�� sa ako znakov�� sada pre dokumenty vo form��te HTML použ��vať ISO 10646-1:2000 / Unicode v3.0 v k��dovan�� UTF-8.
ISO 10646-1:2000 / Unicode v3.0 UTF-16 sa m�� použ��vať pre dokumenty v gr��čtine a v iných nez��padných eur��pskych jazykoch.
Použ��vaj��
sa aj znakov�� sady ISO 8859-1 a ISO 8859-15.
XML je eXtensible Markup Language, čo v preklade znamen�� Rozširuj��ci značkovac�� jazyk. Ide o jazyk zrozumiteľný človeku, ktorý popisuje d��ta a ich štrukt��ru, nie formu, v akej bud�� zobrazen��. Jeho výhodou je, že je to samopopisný jazyk, neobsahuje teda preddefinovan�� značky, ale je potrebn�� definovať si vlastn��. Ďalšou jeho výhodou je, že je voľne rozš��riteľný, prenositeľný medzi platformami a aplik��ciami.
XML sl��ži na popis, ukladanie a prenos d��t. Je to medziplatformný, na softv��ri a hardv��ri nez��vislý n��stroj pre prenos inform��ci�� [33].
Aby sa zaručila podpora starš��ch gener��ci�� prehliadačov, mus�� sa podporovať form��t HTML v3.2. Odpor��čaný form��t je Hypertext Markup Language (HTML) v4.01.
V s��časnosti s�� celoplošne rozš��ren�� prehliadače, ktor�� podporuj�� nasledovn��ka form��tu HTML v3.2. W3C odpor��ča, aby autori použ��vali HTML v4.01 a aby prehliadače, ktor�� podporuj�� HTML v4.01, boli spätne kompatibiln��. HTML v4.01 sa vyžaduje na technick�� realiz��ciu bezbari��rov��ho pr��stupu podľa Web Content Accessibility Guidelines verzia 1.0.
Napriek tomu sa môže stať, že niektor�� prehliadače nepodporuj�� HTML v4.01 ��plne. Preto sa mus�� zabezpečiť funkčn�� kompatibilita s HTML v.3.2. To znamen��, že:
a) inform��cie možno plne zobraziť
b) funkcie možno plne využiť, ale nemožno zabr��niť určitým obmedzeniam v n��vrhu a usporiadan�� pri prezent��cii na HTML strane.
XHTML v1.0 popisuje HTML v4.01 ako aplik��ciu XML.
Style sheets sa použ��vaj�� na zabezpečenie jednotnej prezent��cie inform��ci�� pon��kan�� rôznymi typmi prehliadačov. Style sheets s�� form��tov�� šabl��ny pre ak��koľvek ��daje, v ktorých sa popisuje spôsob prezentovania značiek v jazykoch, ktor�� s�� v zhode s SGML. V z��vislosti od použitej inform��cie sa môže použ��vať jeden alebo obidva typy style sheets, definovan�� vo W3C:
Statick�� obsahy s�� (HTML) s��bory, ktor�� sa generuj�� webovým serverom nie počas prev��dzky, ale sa obvykle importuj�� zo s��boru v syst��me.
Dynamick�� obsahy s�� HTML s��bory, ktor�� sa počas prev��dzky (napr. pri vyhľad��van�� v datab��zach), generuj�� na serveri a potom ďalej odosielaj��.
Pas��vne obsahy s�� HTML s��bory, ktor�� neobsahuj�� žiaden programový k��d a žiadne poč��tačov�� programy a ani ich počas prev��dzky opätovne nezav��dzaj��.
Akt��vne obsahy s�� poč��tačov�� programy, ktor�� s�� obsiahnut�� na webových s��dlach (napr. JavaScript), alebo ktor�� sa automaticky opätovne zav��dzaj��, ak sa prezer�� strana (napr. Java Applety, ActiveX Controls alebo flash anim��cie). Vykon��va ich klient prostredn��ctvom prehliadača alebo operačn��ho syst��mu. Ak sa použ��va akt��vny obsah, musia sa zohľadňovať obmedzenia.
Podľa ��čelu použitia sa použ��vaj�� pre textov�� dokumenty rôzne typy s��borov:
Graphics Interchange Format (GIF) – použ��va sa na výmenu grafiky a diagramov, pričom sa (.gif) grafick�� s��bory komprimuj�� s hĺbkou 256 farieb (8 bitov na pixel).
Joint Photographic Experts Group (JPEG) - použ��va sa na výmenu obr��zkov (fotografi��). Tento form��t podporuje zmeny v kompresnom faktore a defin��ciu hustoty, takže sa podporuje kompromis medzi veľkosťou s��boru, kvalitou a použ��van��m. Podporuje sa 16,7 mili��nov farieb (24-bitov�� farebn�� inform��cia).
Tagged Image File Format (TIFF) - pre grafick�� inform��cie, ktor�� nepovoľuj�� žiadnu stratu inform��ci��, sa m�� použ��vať Tagged Image File Format (.tif). Je to form��t s��boru pre rastrov�� grafiky s rôznymi voľbami form��tovania, čo umožňuje aplik��ci��m spracovať, alebo ignorovať časť obr��zku.
Zn��zornenie geografických inform��ci�� vo forme tematických m��p, pomocou internetových port��lov, sa môže realizovať prostredn��ctvom rastrových ��dajov, alebo ako vektorov�� grafika na prezentačnej ��rovni. Vektorov�� grafika popisuje obr��zok ako postupnosť geometrických objektov. Tieto objekty (napr. čiara, kruh, prekrytie) maj�� tieto vlastnosti: polohu, farbu a usporiadanie.
Geography Markup Language (GML) – je značkový jazyk na transport a uschov��vanie geografických inform��ci��, ktorý zohľadňuje geografick�� aj negeografick�� vlastnosti. GML definovalo Open GIS Consortium (OGC). GML neobsahuje žiadne inform��cie, týkaj��ce sa zobrazenia na obrazovke alebo na mape. Geometria sa zn��zorňuje jednoduchými prostriedkami, ktor�� tiež definovalo konzorcium OGC. Od verzie 2.0 sa už špecifik��cia nezaklad�� na document type definitions (DTD), ale na XML Schema Definition (XSD).
MPEG-1 Layer 3 (MP3) – sa použ��va na výmenu audio sekvenci��, pričom (.mp3) označuje PEG-1 Layer 3 (MPEG = Motion Picture Experts Group). (.mp3) je postup, ktorý umožňuje extr��mne vysok�� kompresiu audios��borov so zachovan��m maxim��lnej kvality.
Quicktime (.qt, .mov) - na výmenu video sekvenci�� sa použ��va bežný Quicktime form��t.
Na rozdiel od „norm��lnej“ audio a video sekvencie, pon��ka audio a video-streaming form��t, ktorý umožňuje prehr��vanie počas prenosu. Umožňuje živý prenos videa, kým „norm��lne“ audio a video s��bory sa musia najprv ��plne preniesť, a až potom sa môžu spustiť.
Ogg je v s��časnosti kontajnerový form��t, nez��vislý od výrobcu, na streamovanie audia (Ogg Vorbis) a videa (Ogg Theora, Ogg Tarkin), ktorý sa vyv��ja v r��mci Open Source. Ved��ci výrobcovia streamovac��ch serverov už ozn��mili, že tento form��t bud�� podporovať v bl��zkej bud��cnosti. Očak��va sa, že tento form��t sa v bl��zkej bud��cnosti výrazne rozš��ri.
Štandardným protokolom na prenos d��t je File Transfer Protocol (FTP). FTP je jednou z najstarš��ch internetových služieb. FTP umožňuje spoločn�� použ��vanie s��borov, už��vateľom pon��ka štandardn�� už��vateľsk�� rozhrania pre rôzne syst��my s��borov. Údaje pren��ša efekt��vnym a spoľahlivým spôsobom. Sťahovanie väčš��ch s��borov sa obvykle realizuje o niečo rýchlejšie prostredn��ctvom FTP, než prostredn��ctvom HTTP.
je syst��m pravidiel
riadiacich pr��stup k dokumentom umiestneným na World Wide Web. HTTP
je preto protokol, ktorý sa použ��va na transfer str��nok HTML využ��vaj��ci
TCP na prenos hypertextových požiadaviek a inform��ci�� medzi servermi
a prehliadačmi. Výhodami http protokolu s��:
Na komunik��ciu medzi klientom a webovým serverom sa m�� použ��vať HTTP v1.1. Webov�� servery popri verzii 1.1 maj�� podporovať aj HTTP v1.0. Na HTTP Session Management a cookies sa m�� použ��vať štandardný HTTP mechanizmus State Management Mechanism.
SMTP/MIME
(Simple Mail Transfer Protocol / Multipurpose Internet Mail Extensions)
- použ��va sa v sieti Internet, ako prostriedok na transport e-mailov.
Ide o skutočne jednoduchý protokol, ktorý štandardne nepouž��va
šifrovanie. Existuje aj verzia použ��vaj��ca šifrovanie (SMTPS).
Vo výnimočných pr��padoch sa môžu pon��kať elektronick�� poštov�� schr��nky. Na to sa maj�� použ��vať POP3 (Post Office Protocol) alebo IMAP (Internet Message Access Protocol) ako najrozš��renejšie štandardy. POP3 je pomerne jednoduchý protokol, ktorým si mailer preber�� spr��vy z poštov��ho servera. IMAP je protokol, ktorý umožňuje e-mailov��mu klientovi pristupovať k spr��vam na serveri. Hlavný rozdiel je v tom, že spr��vy zost��vaj�� na serveri. Nepres��vaj�� sa na lok��lny disk. Znamen�� to teda, že e-mailový klient len sprostredkov��va pohľad na str��nku s��dliacu na serveri.
LDAP v3 (RFC 2251) je internetový protokol založený na X.500, ktorý sa optimalizoval s ohľadom na hierarchicky štrukt��rovan�� inform��cie. Použ��va sa na pr��stup k adres��rovým služb��m. Teda sl��ži ako integruj��ci bod pre overovanie identity už��vateľa v sieťach, kde už��vateľ využ��va služby viacerých nez��vislých syst��mov.
Z39.50 je medzin��rodný štandard na z��skavanie inform��ci�� V podstate je to protokol na komunik��ciu medzi klientom a serverom. Jeho podrobný popis je na str��nke organiz��cie NISO [20]. V knižnično-informačnej oblasti rieši probl��m interoperability medzi integrovanými knižnično-informačnými syst��mami. Umožňuje:
Z39.50 môže byť s��časťou rozsiahleho prieskumov��ho mechanizmu, ktorý ost��va konečn��mu použ��vateľovi skrytý [1].
Form��ty MARC (Machine-Readable Catalogue alebo Cataloguing) s�� široko použ��van�� štandardy na reprezent��ciu a výmenu bibliografických ��dajov, ��dajov o autorit��ch, klasifikačných ��dajov, z��znamov o komunitných inform��-ci��ch a holdingoch v strojom čitateľnej forme. Akronym MARC (Machine-Readable Catalogue alebo Cataloguing) znamen�� ”strojom čitateľný katal��g alebo katalogiz��cia”. V praxi sa skratka MARC spravidla nedešifruje a použ��va sa v rozličných s��vislostiach. Existuje okolo dvadsať form��tov typu MARC. Všeobecne sa pojmom MARC pomen��va skupina form��tov, ktor�� sl��žia na identifik��ciu a spracovanie bibliografických a iných ��dajov a na ich výmenu medzi knižnicami, bibliografickými a informačnými agent��rami v r��mci kooper��cie na n��rodnej alebo medzin��rodnej ��rovni.
Podrobnosti o MARC form��toch sa nach��dzaj�� na str��nke o MARC štandardoch [15].
V knižničnom prostred�� na Slovensku sa využ��vaj�� dlhodobo form��ty typu MARC. Predovšetkým s�� to form��ty UNIMARC a MARC 21.
UNIMARC na Slovensku zaujal miesto n��rodn��ho bibliografick��ho výmenn��ho form��tu predovšetkým vďaka spoločn��mu česko-slovensk��mu projektu CASLIN. S cieľom dosiahnuť medzin��rodn�� kompatibilitu boli do sady z��väzných pravidiel a noriem v projekte CASLIN zaraden��: jednotliv�� verzie odpor��čan�� ISBD ako medzin��rodn�� štandardy, určuj��ce ��daje bibliografick��ho popisu, ich obsah, poradie a použ��van�� interpunkciu, anglo-americk�� katalogizačn�� pravidl�� AACR2 ako z��väzn�� pravidl�� pre menn�� spracovanie dokumentov. MDT pre vecn�� spracovanie a spom��naný UNIMARC.
Manu��l k bibliografick��mu form��tu UNIMARC vydala Matica slovensk�� - SNK r. 1994. UNIMARC rešpektovali a do svojich syst��mov zapracovali aj slovensk�� a česk�� producenti automatizovaných knižničných syst��mov. UNIMARC akceptovali ako z��väzný najväčšie slovensk�� knižnice, vr��tane n��rodnej knižnice. Stal sa aj z��kladným form��tom slovenskej n��rodnej bibliografie. Je nesporn��, že pr��ve UNIMARC pozit��vne ovplyvnil slovensk�� knižnice, odborn�� knihovn��cku a bibliografick�� komunitu a jej inklinovanie k medzin��rodne akceptovaným pravidl��m spracovania dokumentov.
Form��t UNIMARC/AUTORITY podobne ako bibliografický form��t identifikuje polia povinn�� pre z��znam. S�� to 001- identifik��tor z��znamu, 100 všeobecn�� ��daje o spracovan�� (len niektor��), 2xx z��hlavie (unifikovan�� a štrukturovan�� forma) a 801 - zdroj origin��lnej katalogiz��cie). Jedným z odpor��čan�� projektu AUTOR je zavedenie inform��cie o n��rodnosti autora do štrukt��ry pol�� form��tu UNIMARC/AUTORITY. N��rodnosť autora je, okrem možnosti vyčlenenia s��boru n��rodných autor��t pre výmenu, dôležit�� pre stanovenie formy a štrukt��ry mena v autoritat��vnom z��hlav�� (pole 200). Pripravovan�� druh�� vydanie form��tu zohľadňuje t��to požiadavku a navrhuje povinn�� pole 102 na identifik��ciu n��rodnej pr��slušnosti autora v autoritat��vnom z��hlav��. Viac o štrukt��re form��tu UNIMARC/AUTORITY a metodike tvorby autoritat��vnych z��hlav�� podľa AACR2 pozri čl��nok M. Ok��lovej [22].
Identifik��tor digit��lneho objektu je syst��m pre identifik��ciu obsahu objektov v digit��lnom prostred��. DOI s�� men��, priraden�� každej entite v digit��lnej sieti. Použ��vaj�� sa, aby zabezpečili aktu��lnu inform��ciu vr��tane toho, kde sa objekt (alebo inform��cia o ňom) na internete aktu��lne nach��dza. Syst��m DOI umožňuje identifik��ciu a riadenie intelektu��lneho obsahu, riadenie meta��dajov, sp��janie použ��vateľov s poskytovateľmi digit��lneho obsahu.
Internetový výraz pre adresu. URL jedinečným spôsobom identifikuje s��bor v Internete. Sklad�� sa z mena protokolu (napr. http), ďalej adresy stroja v Internete, kde sa s��bor nach��dza (napr. www.ulib.sk) a nakoniec meno s��boru s bežnou adres��rovou štrukt��rou, oddelenou pomocou unixovských lomiek. Štrukt��ra URL umožňuje pomerne veľk�� univerz��lnosť využitia borwserov pre ďalšie služby Internetu.
Zabezpečuje st��lu identifik��ciu objektu bez ohľadu na jeho umiestnenie, na z��klade jednoznačn��ho n��zvu. Identifik��tor je vybraný zo sady definovaných menných priestorov (namespaces). Ich štrukt��ra a proces popisu je definovan�� pravidlami Združenia pre rozvoj internetu - The Internet Engineering Task Force (IETF).
Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo seri��lu jednoznačne identifikuje pokračuj��ce pramene, ktor�� zahŕňaj�� seri��ly (tlačen�� časopisy, magaz��ny, adres��re, ročenky, noviny, monografick�� s��rie, elektronick�� časopisy, e-seri��ly) a integruj��ce pokračuj��ce pramene (aktualizovan�� datab��zy, webov�� str��nky a publik��cie na voľných listoch).
Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo knižných dokumentov je 10 znakov�� č��slo označuj��ce identifik��ciu a špecifik��ciu ed��cie knihy. Ešte pred vytlačen��m ho knihe (vydavateľstvu) prideľuje N��rodn�� agent��ra. N��rodn�� agent��ra ISBN je n��rodným strediskom pre ISBN, Bookland ISBN. Spolupracuje s medzin��rodnými organiz��ciami pre tieto syst��my a s ich n��rodnými členmi. Buduje b��zy ��dajov pre potrebu medzin��rodnej evidencie dokumentov, verejn�� knižnično-informačn�� služby a vn��torn�� využitie. Dokumenty z��skava na z��klade platných pr��vnych predpisov. Buduje z nich knižničný fond a vedie o ňom evidenciu. Podieľa sa na ��loh��ch optimaliz��cie fondov knižnice. Pracovisko celošt��tne pôsob�� v kontakte s vydavateľstvami SR.
Medzin��rodn��
štandardn�� č��slo hudobniny sa použ��va na identifik��ciu
tlačených hudobných publik��ci�� – hudobn��n. N��vrh tohto
identifikačn��ho syst��mu predložila medzin��rodn�� asoci��cia hudobných
knižn��c – International Association of Music Libraries, Archives
and documentation centres (IAML) v roku 1998. Na ��čely identifik��cie
hudobn��n pomocou ISMN bola v roku 1992 prij��ma medzin��rodn�� norma
[2].
Pamäťov�� inštit��cie – arch��vy, gal��rie, m��ze��, knižnice – tvoria z��kladn�� skupinu organiz��ci�� spr��stupňuj��cich n��rodn�� kult��rne dedičstvo.
Kult��rne dedičstvo m�� charakter hmotný a nehmotný. Akýkoľvek z��znam o ňom však vytv��ra dokumentarizovan�� kult��rne dedičstvo, ktor�� pamäťov�� inštit��cie konkretizuj�� vo svojich fondoch. Funkciou pamäťových inštit��ci�� je zbieranie, sk��manie a spr��stupňovanie kult��rneho dedičstva, vytv��ranie informačných syst��mov. Tieto maj�� byť zapojen�� do Registra kult��rneho dedičstva ako s��časti Št��tneho informačn��ho syst��mu Slovenskej republiky.
Tvoria tak vlastne informačn�� syst��my, ktor�� predstavuj�� (každý samostatne), veľk�� množstvo metodologických, metodických, organizačných, technických a technologických probl��mov.
Z��kladn��
poslanie a ciele definuj�� z��kony, vyhl��šky a štandardy uveden�� v tabuľke
(MK SR, 2003).
Porovnanie využ��vania
štandardov v organiz��ci��ch rezortu kult��ry
| Typ organiz��cie | Z��kon | Vyhl��ška | Medzin��rodn�� organiz��cia | Štandard |
| Knižnice |
č.183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnen�� z��kona SNR č. 27/1987 Zb. o št��tnej pamiatkovej starostlivosti a č.68/1997Z.z. o Matici slovenskej v znen�� z��kona č. 416/2001 |
Vyhl��ška č.421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovuj�� podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovan�� a rev��zii knižničn��ho fondu v knižniciach |
IFLA- Medzin��rodn�� združenie knihovn��ckych asoci��ci�� OCLC – On-line Computer Library Center |
- ISBD - AACR2 - MARC 21 - UNIMARC |
| M��ze�� a gal��rie |
Č. 387/2001 Z. z., ktorým sa men�� a dopĺňa z��kon č. 115/1998 Z. z. o m��ze��ch a gal��ri��ch a o ochrane predmetov m��zejnej a galerijnej hodnoty |
Vyhl��ška č.342/1998 Z. z. o odbornej spr��ve m��zejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov |
ICOM-CIDOC – Medzin��rodn�� komisia pre dokument��ciu |
- SPECTRUM: the UK Museum Documentation Standard - CIDOC Conceptual Reference Model |
| Arch��vy |
Č. 395/2002 Z. z. o arch��voch a registrat��rach a o doplnen�� niektorých z��konov |
Vyhl��ška MV č.628/2002 Z. z., ktorou sa vykon��vaj�� niektor�� ustanovenia z��kona o arch��voch a registrat��rach a o doplnen�� niektorých z��konov |
ICA- International Council on archives EAN – European Archival Network |
- ISAD - General International Archival Description ISAD(G) – z��kladný popis arch��vnych fondov - ISAAR (CPF) – pomôcka pre tvorbu autor��t Encoded Archival Finding Aids |
Zriaďovateľom knižnice môže byť ��stredný org��n št��tnej spr��vy, samospr��vny kraj, obec, in�� pr��vnick�� osoba, fyzick�� osoba.
Ministerstvo kult��ry je zriaďovateľom Slovenskej n��rodnej knižnice v Martine, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Št��tnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach a Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Zriaďovateľom ostatných vedeckých knižn��c s�� alebo ��stredn�� org��ny št��tnej spr��vy (ministerstv��), alebo univerzity.
Zriaďovateľom verejných knižn��c s�� alebo VÚC (region��lnych knižnice a region��lne knižnice s krajskou pôsobnosťou), alebo obce (mestsk�� knižnice, obecn�� knižnice profesion��lne i neprofesion��lne).
Zriaďovateľom školských knižn��c je škola, resp. obec, ktor�� je zriaďovateľom školy.
Špeci��lne knižnice s�� buď samostatn�� pr��vnick�� osoby, alebo s�� s��časťou organiz��cie, podniku, inštit��cie. Samostatn�� pr��vnick�� osoby s��: Knižnica pre ml��dež mesta Košice, Slovensk�� knižnica pre nevidiacich v Levoči, zriaďovateľom Parlamentnej knižnice je N��rodn�� rada SR. V zmysle z��kona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach je knižničný syst��m SR s��časťou št��tneho informačn��ho syst��mu a tvor�� ho:
V oblasti knižničn��ho syst��mu je prioritným a koncepčným materi��lom Strat��gia rozvoja slovensk��ho knihovn��ctva do roku 2006, ktor�� vl��da SR vzala na vedomie a schv��lila uznesen��m č. 310/2001 z 11. apr��la 2001. Jej cieľom je stanovenie z��kladných strategických cieľov pre knižnice knižničn��ho syst��mu SR na strednodob�� obdobie a tým jasne deklarovať št��tnu knižničn�� politiku ako s��časť št��tnej informačnej politiky a št��tnej kult��rnej politiky na ceste Slovenska k informačnej spoločnosti. „Pri rozhodovan�� o výbere knižničných syst��mov je zo strategick��ho hľadiska dôležit�� požiadavka kompatibility, využ��vanie medzi-n��rodných štandardov a protokolov, predovšetkým eur��pskych, najmä form��tov MARC (UNIMARC), UNICODE, ISO 2709, ISO 23950, AACR2, protokolu Z39.50 a štandardov pre št��tny informačný syst��m. “Treba sa zamerať na technick�� dobudovanie knižn��c, ktor�� môžu v strednodobom horizonte na s��borných katal��goch akt��vne participovať (n��rodn�� knižnica, akademick�� a vedeck�� knižnice), dohodn��ť princ��py kooper��cie a vyriešiť ot��zku autor��t. Doriešen��m metodologických a technologických ot��zok prev��dzky s��borných katal��gov, výmeny z��znamov a kooperat��vnej katalogiz��cie v konkr��tnom knižničnom prostred��, sa ušetria značn�� finančn�� prostriedky vynakladan�� na samostatn�� niekoľkon��sobn�� katalogiz��ciu knižničných dokumentov“ [31].
Automatizovaný knižnično-informačný syst��m – je proces aplik��cie prostriedkov výpočtovej techniky v činnosti knižn��c, ktor��ho cieľom je zvýšenie kvality a efekt��vnosti knižnično-informačných služieb.
Ministerstvo kult��ry SR v zmysle svojej pôsobnosti vo vzťahu k m��ze��m a gal��ri��m vykon��va ��lohy, ktor�� s��visia s výkonom najvyššieho ��radu št��tnej spr��vy pre m��zejn�� činnosť. Sem spad�� najmä agenda s��visiaca s medzirezortným pripomienkovým konan��m, vyd��van��m povolen�� na dočasný vývoz zbierkových predmetov a trvalý vývoz predmetov m��zejnej hodnoty a galerijnej hodnoty do zahraničia, posudzovanie žiadost�� na vyradenie časti zbierkových predmetov z evidencie, vyd��vanie povolen�� na dočasný pren��jom nebytových priestorov. Osobitnou kateg��riou činnosti je riešenie sťažnost�� a pravideln�� vybavovanie agendy s��visiacej so z��konom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom pr��stupe k inform��ci��m.
Na Slovensku s�� v s��časnosti m��ze�� a gal��rie integr��lnou s��časťou siete kult��rnych a vzdel��vac��ch inštit��ci��. Nezastupiteľn�� ��lohu zohr��vaj�� m��ze�� a gal��rie najmä oblasti inštitucion��lnej ochrany a prezent��cie hnuteľných s��čast�� kult��rneho dedičstva. Tu je ich z��kladnou ��lohou ako pamäťových inštit��ci�� pôsobiacich vo verejnom z��ujme zhromažďovať, ochraňovať a vedecky zhodnocovať s��časti kult��rneho dedičstva – zbierkov�� predmety, ktor�� m��ze�� a gal��rie spr��stupňuj�� verejnosti.
Úlohy m��ze�� v oblasti ochrany a spr��stupňovania kult��rneho dedičstva sa v podmienkach m��zejnej praxe realizuj�� vo viacerých činnostiach. Verejnosti najmenej zn��mou oblasťou s�� činnosti spojen�� so zhromažďovan��m a odbornou spr��vou, to znamen�� odbornou evidenciou a odbornou ochranou hnuteľných s��čast�� kult��rneho dedičstva , pričom pr��ve tieto činnosti s�� n��ročn�� na finančn�� krytie a person��lne zabezpečenie vysoko kvalifikovanými odborn��kmi
Ochranu zbierok m��ze�� a gal��ri��, ako z��kladnej s��časti n��šho kult��rneho dedičstva rieši z��kon č. 115/1998 Z. z. o m��ze��ch a gal��ri��ch a o ochrane predmetov m��zejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znen�� z��kona č. 387/2001 Z. z. a z��kona č. 416/2001 Z. z. Ústredným org��nom št��tnej spr��vy na tomto ��seku je ministerstvo kult��ry, ktor�� je z��roveň zriaďovateľom Slovensk��ho n��rodn��ho m��zea, Slovenskej n��rodnej gal��rie, M��zea SNP a Slovensk��ho technick��ho m��zea. Okrem toho s�� v rezorte kult��ry tri m��ze�� v r��mci Slovenskej n��rodnej knižnice. Zriaďovateľmi špecializovaných m��ze�� s�� aj ďalšie ministerstv��, krajsk�� ��rady (od 1. apr��la 2002 samospr��vne kraje) s�� zriaďovateľmi 38 region��lnych m��ze�� a 17 gal��ri��, mest�� (napr. Bratislava) mestských m��ze�� a gal��ri��, ako aj in�� pr��vnick�� osoby (N��rodn�� banka Slovenska,, Agrokomplex Nitra, Slovenský zväz telesnej kult��ry a i.). K 31. 10. 2001 bolo na Slovensku registrovaných 70 m��ze�� a 22 gal��ri��, z nich 90 % finančne zapojených na št��tny rozpočet.
Platn�� legislat��va pozn�� predmety m��zejnej hodnoty a predmety galerijnej hodnoty ako pôvodn�� hmotn�� alebo duchovn�� doklady, ktor�� maj�� schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji pr��rody alebo spoločnosti a maj�� trvalý historický, kult��rny, umelecký alebo vedecký význam. Predmety m��zejnej hodnoty a galerijnej hodnoty odborne evidovan�� a odborne spravovan�� v m��zeu alebo gal��rii predstavuj�� m��zejn�� zbierkov�� predmety alebo galerijn�� predmety (ďalej len “zbierkov�� predmety”. Z hľadiska analýzy stavu zbierkových predmetov registrovaných m��ze�� predstavuje t��to kateg��ria 8 044 000 zaevidovaných kusov zbierkových predmetov, z ktorých 7 466 560 kusov bolo aj odborne skatalogizovaných. Stav zbierkových predmetov gal��ri�� je 153 430 kusov zbierkových predmetov, z ktorých odborne skatalogizovaných bolo 151 976 kusov [17].
V zmysle z��kona č. 115/1998 Z. z. o m��ze��ch a gal��ri��ch a o ochrane predmetov m��zejnej hodnoty a galerijnej hodnoty:
Predmetom z��kona je ��prava pr��vnych vzťahov, ktorými s zabezpečuje zachovanie predmetov m��zejnej a galerijnej hodnoty ako s��čast�� kult��rneho dedičstva. Z hľadiska zriaďovateľa s�� m��ze�� a gal��rie št��tne, obecn�� a in�� nešt��tne, z hľadiska odborn��ho zamerania a špecializ��cie s�� region��lne a špecializovan��.
Slovensk�� n��rodn�� m��zeum, M��zeum n��rodn��ho povstania, Technick�� m��zeum a Slovensk�� n��rodn�� gal��riu zriaďuje a zrušuje ministerstvo, m��ze�� a gal��rie, ktorých význam presahuje r��mec obce, zriaďuje a zrušuje krajský ��rad po prerokovan�� s ministerstvom a ostatn�� m��ze�� a gal��rie zriaďuje a zrušuje obec.
Ministerstvo kult��ry Slovenskej republiky zriadilo komisiu na ochranu s��čast�� kult��rneho dedičstva, na ktor�� sa vzťahuje osobitný pr��vny režim vo vzťahu k zahraničiu. Komisia na ochranu s��čast�� kult��rneho dedičstva. Poslan��m komisie je vyprac��vať odborn�� potvrdenia v zmysle pr��slušných ustanoven�� pr��vnych predpisov, zamedzuj��cich trvalý vývoz s��čast�� kult��rneho dedičstva. Z��very komisie k žiadosti o povolenie na trvalý vývoz predmetu m��zejnej hodnoty alebo galerijnej hodnoty s�� odpor��čaj��cim podkladom pre ministerstvo kult��ry pri vyd��van�� povolenia na vývoz predmetu m��zejnej hodnoty alebo galerijnej hodnoty.
M��zejný informačný syst��m m�� za cieľ informačne zabezpečiť z��kladn�� funkcie m��ze��. Poslan��m m��ze�� je zhromažďovať, uchov��vať, komunikovať a vystavovať hmotn�� do klady vývinu pr��rody a človeka na ��čely vedeck��, študijn��, výchovn�� a vzdel��vacie. Z neho vyplývaj�� z��kladn�� funkcie m��ze��: 1. zhromažďovanie zbierok, 2. uchov��vanie zbierok, 3. výskum zbierok, 4. tvorba expoz��ci��, 4. spr��stupňovanie zbierok.
Gal��rie patria do inštitucion��lnej b��zy m��zejn��ctva. Galerijný informačný syst��m sa zameriava na komplexn�� informačn�� zabezpečenie výtvarn��ho umenia, je samostatným subsyst��mom m��zejn��ho informačn��ho syst��mu. Informačný syst��m vytv��ra informačn�� z��kladňu pre galerijn�� a m��zejn�� činnosť v oblasti výtvarn��ho umenia, ktor�� zahŕňa z��kladný a aplikovaný výskum vo všetkých odboroch výtvarn��ho umenia, spracovanie zbierok vedeckými met��dami, evidenciu a sprac��vanie inform��ci�� o zbierkach výtvarn��ho umenia, pr��cu so zbierkovými fondmi, spr��stupňovanie umeleckých výtvarných diel a estetick�� výchovu [17].
Sieť s��časných arch��vov na Slovensku riaden�� odborom arch��vnictva a spisovej služby Ministerstva vn��tra SR predstavuje výkonný a efekt��vne funguj��ci syst��m pôsobiaci tak vo verejnej spr��ve, ako aj v oblasti materi��lneho a duchovn��ho dedičstva.
Cieľom arch��vneho informačn��ho syst��mu je z��skavanie, spracovanie, uchov��vanie a sprostredkovanie arch��vnych dokumentov a inform��ci�� použ��vateľom. V užšom zmysle slova v sebe zahŕňa sprac��vanie a spr��stupňovanie arch��vnych s��borov prostredn��ctvom inventarizovania, katalogizovania a registrovania, v širšom zmysle predarch��vnu starostlivosť, preberanie, evidenciu, ochranu a využ��vanie arch��vnych dokumentov [5].
Zav��dzanie
štandardných riešen�� sa st��va nevyhnutným predpokladom efekt��vneho
fungovania informačných syst��mov. Do popredia vystupuje najmä
technologick�� a d��tov�� kompatibilita podporuj��ca vz��jomn�� výmenu
inform��ci�� na n��rodnej i medzin��rodnej ��rovni. Technick�� štandardy
pre Št��tny informačný syst��m SR (ŠIS SR) boli schv��len�� Uznesen��m
vl��dy SR č. 516 zo dňa 20. 7. 1993. Boli vypracovan�� na z��klade
požiadavky N��rodn��ho programu informa-tiz��cie SR z j��na 1992. Z��väznosť
štandardov pri vytv��ran�� a prev��dzkovan�� ŠIS uklad�� z��kon NR
SR č. 261/1995 Z. z. o Št��tnom informačnom syst��me. Podľa neho
Štatistický ��rad SR v s��činnosti s Úradom pre normaliz��ciu, metrol��giu
a sk��šobn��ctvo SR a po prerokovan�� v Rade vl��dy SR pre informatiku,
vyd��va a vyhlasuje štandardy pre Št��tny informačný syst��m Výnosom
v Zbierke z��konov Slovenskej republiky. Výnos
ŠÚ SR č. 372/1998-830, z 13.
10. 1998, ktorým sa vyhlasuj�� štandardy pre št��tny informačný
syst��m. Ozn��menie ŠÚ SR o vydan�� výnosu z 13. 10. 1998 č. 372/1998-830,
ktorým sa vyhlasuj�� štandardy pre št��t-ny informačný syst��m
vyšlo v Zbierke z��konov Slovenskej republiky v čiastke 122 pod č��slom
320/1998. Výnos vr��tane pr��lohy, ktor�� tvoria: I. Všeobecn�� štandardy
pre št��tny informačný syst��m, II. Technick�� štandardy pre št��tny
in-formačný syst��m, III. D��tov�� štandardy pre št��tny informačný
syst��m. Vše-obecn�� štandardy pre št��tny informačný syst��m obsahuj��:
Metodiku opisu z��kladn��ho d��tov��ho prvku a Katal��g kateg��ri��
štandardov pre št��tny infor-mačný syst��m SR. Zoznam technických
štandardov sa viaže na oblasti: sieťov�� komunik��cia, operačn��
syst��my, n��rodn�� prostredie, výmena a spracovanie dokumentov, datab��zov��
syst��my, aplikačn�� programov�� vybavenie, zoznam m��di�� na prenos
d��t, programovacie jazyky, grafick�� už��vateľsk�� rozhranie a poč��tačov��
bezpečnosť. Normy pre informačn�� syst��my SR vych��dzaj�� z do-m��cich
noriem STN (Slovensk�� technick�� normy) a z medzin��rodných noriem
a odpor��čan�� nadn��rodných normalizačných inštit��ci�� ISO (Medzin��rodn��
orga-niz��cia pre normaliz��ciu), IEC (Medzin��rodn�� elektrotechnick��
komisia), CCITT (Medzin��rodný poradný org��n v oblasti telekomunik��ci��)
a ITU (Medzin��rodn�� telekomunikačn�� ��nia). Cieľom s��boru štandardov
je vytvorenie jednotn��ho technologick��ho prostredia na prepojenie
informačných syst��mov ��stredných org��nov št��tnej spr��vy. Ich
uplatnenie umožn�� previazanosť št��tnej spr��vy SR aj na ostatn��
eur��pske vl��dne organiz��cie, ministerstv�� a pod. [17].
Použit�� štandardy v informačných syst��moch v kult��re
| Informačn�� syst��my | Prev��dzkovateľ | Začiatok realiz��cie | Štandardy | DBF |
| CEDVU | Slovensk�� n��rodn�� gal��ria | 1991 | Výmenný form��t | CDS/ISIS |
| CEMUZ
(AMIS) |
Slovensk�� n��rodn�� m��zeum | 1999
(1992) |
Východiskov�� z��znam. veta | SQL |
| AIS PS | Pamiatkový ��rad SR | 1985
3. etapa 1997 |
neuveden�� | SQL |
| SNORKA | Hudobn�� centrum | 2000 | neuveden�� | MySQL |
| THEISA | Divadelný ��stav | 1996 | neuveden�� | My SQL 6.5 |
| SK CINEMA | Slovenský filmov ��stav | 2002 | UNIMARC
AACR2, ISBD, Z39.50 |
Cach�� |
| Slov. n��r. bibliografia | Slovensk�� n��rodn�� knižnica | Aleph | ||
| Katal��g historických dokumentov | Slovensk�� n��rodn�� knižnica | Aleph | ||
| LINDA | Liter��rne informačn�� centrum | 2000 | neuveden�� | MySQL |
| Register
m��di�� Register m��ze�� a gal��ri�� Register cirkv�� |
Ministerstvo kult��ry SR | 2002 2002 2002 |
neuveden�� | MySQL MS Office MS Office |
| Zoznam knižn��c | 2001 | neuveden�� | MS Access | |
| Register kult��rnych aktiv��t | N��rodn�� osvetov�� centrum | 2000 | neuveden�� | |
| IS DIZAJN | Slovensk�� centrum dizajnu | 2004 | UNIMARC,
AACR2, ISBD, Z39.50 |
Cach�� |
| KIS3G | Slovensk�� n��rodn�� knižnica | 2004 | MARC 21
AACR2, ISBD, Z39.50 |
Oracle |
Tabuľka je prevzat�� a upraven�� z materi��lu Register kult��ry [16].
Komisia pre rozvoj informatiz��cie rezortu kult��ry (KIRK) sa zriadila v s��lade so schv��lenou Koncepciou rezortnej časti št��tneho informačn��ho syst��mu MK SR ako poradný org��n ministra kult��ry pre budovanie rezortnej časti ŠIS a ��lohy s��visiace s rozvojom informatiz��cie. Do pôsobnosti komisie patrilo: vyprac��vanie odborných stanov��sk k z��sadným materi��lom budovania, prev��dzkovania a ďalšieho rozvoja rezortnej časti št��tneho informačn��ho syst��mu a ich predkladanie ministrovi kult��ry, prerok��vanie a posudzovanie z��sadných materi��lov týkaj��cich sa rozvoja informatiz��cie rezortu kult��ry, vyd��vanie p��somn��ho stanoviska vo forme uznesenia, ktor�� tvorilo pr��lohu p��somn��ho materi��lu na poradu vedenia MK SR. Pri plnen�� svojich ��loh komisia využ��vala odborn�� poznatky a stanovisk�� expertov v danej problematike z rezortu kult��ry aj mimorezortných inštit��ci��. V rezorte kult��ry sa snažila uplatňovať štandardy ŠIS v každom projekte informačn��ho syst��mu jednotlivých organiz��ci��, spracovan��ho podľa Vyhl��šky Štatistick��ho ��radu SR č. 283/1996 Z. z. [18].
V roku
2006 bola vymenovan�� Rada pre informatiz��ciu kult��ry. Rada je poradným,
iniciat��vnym, koordinačným a expertným org��nom ministra kult��ry
Slovenskej republiky v oblasti informatiz��cie kult��ry a kult��rneho
dedičstva, ktor�� sa uchov��va a spr��stupňuje v knižniciach, m��ze��ch
a gal��ri��ch, inštit��ci��ch pamiatkov��ho fondu, divadla, filmu, umenia
a iných inštit��ci��ch v rezorte kult��ry i mimo neho.
Hlavn�� poslanie Rady:
- koordin��cia vypracovania Strat��gie
informatiz��cie kult��ry a
- strat��gie digitaliz��cie kult��rneho,
vedeck��ho a intelektu��lneho
dedičstva na Slovensku, ako i
- podpora koordin��cie procesov
v oblasti štandardiz��cie,
interoperability a spolupr��ce d��tových
štrukt��r pamäťových a
fondových inštit��ci��
Na
Slovensku sa v s��časnosti pri poč��tačovom spracovan�� dokumentov
použ��va niekoľko form��tov. Najrozš��renejšie je použ��vanie form��tov
na tvorbu bibliografických z��znamov a zač��naj�� sa použ��vať form��ty
pre autority. Prakticky sa zatiaľ u n��s nepouž��vaj�� form��ty pre
holdingy, klasifikačn�� ��daje a komunitn�� inform��cie. Form��ty na
spracovanie dokumentov použ��vaj�� najmä knižnice, využitie form��tov
a štandardov pre katalogiz��ciu dokumentov m��ze�� a gal��rie použ��vaj��
výnimočne. Vzhľadom na určit�� štandardizačn�� ��silie v r��mci
��lohy Integrovaný knižnično-informačný syst��m (IKIS, 1985 –
1990) doznieva použ��vanie Výmenn��ho form��tu IKIS. Roku 1993 sa
iniciat��vne preložil do slovenčiny bibliografický form��t UNIMARC,
ktorý sa v tom čase presadzoval ako nový medzin��rodný form��t v
r��mci kraj��n EÚ a s��časne bol podporovaný Medzin��rodnou feder��ciou
knihovn��ckych asoci��ci�� (IFLA) prostredn��ctvom St��leho výboru
UNIMARC (PUC) so s��dlom vo Frankfurte. Po roku 1994 začal na Slovensku
postupný prechod na UNIMARC. Významnou zmenou sa stalo uplatňovania
form��tu UNIMARC pre Autority. Výmenný form��t IKIS a UNIMARC si na
Slovensku osvojili najrozš��renejšie softv��ry LIBRIS, Advanced Rapid
Library, ALEPH a CDS/ISIS. V s��časnosti sa teda na Slovensku použ��va
niekoľko, predovšetkým bibliografických form��tov MARC: Výmenný
form��t IKIS, Unimarc, Usmarc, ale aj nemarcovsk�� form��ty využ��vaj��ce
in�� štrukt��ry (napr. FoxPro). Za ostatných 10 – 15 rokov prebehla
u n��s f��za ��spešn��ho osvojovania si niektorých štandardov týkaj��cich
sa bibliografickej, knižničnej a informačnej pr��ce. Mnoh�� odborn��ci
v knižniciach zvl��dli z��klady použ��vania bibliografick��ho form��tu
MARC, Výmenn��ho form��tu, a najmä form��tu UNIMARC. Pozit��vnym znakom
je, že množstvo lok��lnych datab��z sa nach��dza vo forme, ktor��
uľahčuje výmenu inform��ci�� a kooper��ciu. Rozsiahle uplatňovanie
form��tu Unimarc na Slovensku umožnilo dostať na jednu form��tov��
platformu rozhoduj��cu časť z��znamov o dokumentoch v elektronickej
forme. Probl��mom je, že lok��lne b��zy zostali lok��lnymi a nič podstatn��
sa v nich kvalitat��vne nezmenilo napriek použ��vaniu pomerne drahých
knižničných softv��rov. Cel�� veľk�� oblasti štandardiz��cie zost��vaj��
nedotknut�� a starostlivosť o najdôležitejšie štandardy z oblasti
dokument��cie je nerozvinut��. Na riešenie čakaj�� veľmi dôležit��
praktick�� probl��my, medzi ktor�� patr�� napr��klad zjednotenie k��dovn��kov
a probl��my č��slovania v spracovateľskej praxi (k��dy pracov��sk,
k��dy kraj��n, jazykov, evidenčn�� č��sla, syst��mov�� č��sla, pr��rastkov��
č��sla, holdingov�� č��sla a pod.), ktor�� sa často riešia agendovo
a lok��lne bez ohľadu na kooperačn�� perspekt��vy [13].
Kult��rne pamäťov�� inštit��cie zabezpečuj�� v spoločnosti celý komplex ��loh, ktor�� s��visia s ich ��lohami v oblasti z��skavania, spracovania, uchov��vania a spr��stupňovania dokumentov a inform��ci��. Z hľadiska interoperability pamäťových inštit��ci�� treba mať na zreteli tieto tri aspekty: organiz��cia syst��mu a pôsobnosť hierarchie, legislat��vne prostredie a štandardy, ktor�� sa uplatňuj��. Legislat��vne vymedzenie vo forme z��konov a vyhl��šok, ktor�� definuj�� poslanie a činnosti kult��rnych pamäťových inštit��ci�� d��va z��klad pre ineteroperabilitu. Uplatňovanie štandardov v informačných syst��mov je jeden zo z��kladných n��strojov interoperability.
Ciele interoperability:
Úlohy:
Spoločn�� znaky pamäťových inštit��ci��:
Podpora spolupr��ce pamäťových
inštit��ci��:
Spolupr��ca pamäťových
inštit��ci�� je možn�� v oblasti:
Z��kon č. 275/2006 o informačných
syst��moch verejnej spr��vy a o zmene a doplnen�� niektorých z��konov.
Z��kon č. 395/2002
Z. z. o arch��voch a registrat��rach a o doplnen�� niektorých z��konov.
Vyhl��ška Ministerstva
vn��tra č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykon��vaj�� niektor�� ustanovenia
z��kona o arch��voch a registrat��rach a doplnen�� niektorých z��konov.
Výnos ŠÚ SR č. 372/1998-830, z 13. 10. 1998, ktorým sa vyhlasuj�� štandardy pre št��tny informačný syst��m.
Ústava Slovenskej republiky (pr��va s��visiace s rozvojom kult��ry)
• čl. 24 – sloboda myslenia, svedomia, n��božensk��ho vyznania a viery,
• čl. 26 – sloboda prejavu, pr��vo na inform��cie a z��kaz cenz��r,
•
čl. 34 – pr��vo n��rodnostných menš��n a etnických skup��n
na rozv��janie vlastnej
kult��ry,
•
čl. 43 – sloboda vedeck��ho b��dania a umenia a ochranu pr��va
na výsledky
tvorivej duševnej činnosti a tiež pr��vo pr��stupu ku kult��rnemu
bohatstvu (zaručen�� za podmienok ustanovených z��konom),
•
čl. 44 – povinnosť každ��ho chr��niť a zveľaďovať životn��
prostredie a kult��rne
dedičstvo.
Z��kony
• z��kon o hospod��rskom zabezpečen�� cirkv�� (z��kon č. 218/1949 Sb. o hospod��rskom zabezpečen�� cirkv�� a n��boženských spoločnost�� št��tom v znen�� neskorš��ch predpisov) –Z��kon upravuje podmienky financovania registrovaných cirkv�� a n��boženských spoločnost�� z prostriedkov št��tneho rozpočtu. V s��časnosti predložilo Ministerstvo kult��ry SR do legislat��vneho procesu n��vrh novely tohto z��kona.
• z��kon o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remesl��ch (z��kon Slovenskej n��rodnej rady č. 4/1958 Sb. n. SNR o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remesl��ch) – Pr��vna ��prava, ktor�� v s��časnosti s ohľadom na čas jej prijatia v dostatočnej miere už nereflektuje zmeny spoločenských pomerov. Opodstatnenosť novej pr��vnej ��pravy z��vis�� od potreby vytvorenia nových podmienok pre rozvoj kult��rnej diverzity a osobitost�� tradičn��ho poznania, najmä v priestore EÚ/ES.
• Tlačový z��kon (Z��kon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znen�� neskorš��ch predpisov) – Pr��vna ��prava, ktorej viacer�� ustanovenia už nezodpovedaj�� s��časným potreb��m modern��ho medi��lneho prostredia, bola niekoľkokr��t novelizovan��. Napriek viacerým čiastkovým zmen��m s��časn�� medi��lne vyžaduje nov�� pr��vnu ��pravu, ktor�� by zohľadnila zmeny v oblasti komunikačných m��di��, z��kladn�� pr��va a povinnosti vyplývaj��ce zo slobody slova a pr��va na inform��cie, vytvorenie dostatočn��ho legislat��vneho r��mca na spoločensky žiaducu regul��ciu a ktor�� by zohľadňovala špecifick�� aspekty vymožiteľnosti pr��v v tejto oblasti. Ministerstvo kult��ry SR v minulosti predložilo viacero n��vrhov z��konov v predmetnej oblasti s cieľom odstr��niť nevyhovuj��ci stav.
• z��kon o verejných kult��rnych podujatiach (z��kon Slovenskej n��rodnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kult��rnych podujatiach) – Pr��vna ��prava, ktor�� r��mcovo ustanovuje z��kladn�� povinnosti pri usporiadan�� verejn��ho kult��rneho podujatia, ustanovuje povinnosti usporiadateľa, sankcie za ich porušenie, dohľad vykon��vaný obcou, pr��pady, v ktorých možno konanie verejn��ho podujatia zak��zať alebo ho prerušiť. Čiastkov�� noveliz��cia tohto z��kona vo vzťahu k priestupkom je obsiahnut�� v n��vrhu z��kona, ktorým sa men�� a dopĺňa z��kon o priestupkoch. Noveliz��ciou sa vzhľadom na potreby praxe uprav�� aj pr��slušnosť org��nu na prerokovanie priestupkov v tejto oblasti (obec, doteraz obvodný ��rad).
• z��kon o slobode n��boženskej viery a postaven�� cirkv�� a n��boženských spoločnost�� (z��kon č. 308/1991 Zb. o slobode n��boženskej viery a postaven�� cirkv�� a n��boženských spoločnost�� v znen�� z��kona č. 394/2000 Z. z.) – Z��kon dostatočne upravuje z��kladn�� ot��zky vzťahu št��tu a cirkv��, vytv��ra priestor pre naplnenie slobody svedomia a n��božensk��ho vyznania a viery, vymedzuje postavenie a pôsobenie cirkv�� a upravuje tiež niektor�� podmienky registr��cie cirkv��.
• z��kon o Tlačovej agent��re Slovenskej republiky (z��kon Slovenskej n��rodnej rady č. 81/1992 Zb. o Česko-slovenskej tlačovej kancel��rii Slovenskej republiky v znen�� z��kona č. 442/2003 Z. z.) – Pr��vna ��prava, ktorej ustanovenia neupravuj�� v potrebnej miere pôsobenie a postavenie Tlačovej agent��ry Slovenskej republiky – Slovakia. Vzhľadom na rozsah potrebných zmien je vhodn�� prijatie novej komplexnej pr��vnej ��pravy zohľadňuj��cej aj pretrv��vaj��cu potrebu transform��cie a spresnenia postavenia TASR ako s��časti št��tnej medi��lnej politiky. Nov�� pr��vna ��prava, ktor�� v s��časnosti pripravuje Ministerstvo kult��ry SR, nanovo vymedz�� postavenie a špecifick�� ��lohy TASR a spôsob jej hospod��renia v s��lade s legislat��vou EÚ.
• z��kon o registr��cii cirkv�� a n��boženských spoločnost�� (z��kon Slovenskej n��rodnej rady č. 192/1992 Zb. o registr��cii cirkv�� a n��boženských spoločnost��) – Z��kon upravuje ďalšie podmienky registr��cie cirkv�� a n��boženských spoločnost��. Na ��zem�� Slovenskej republiky pôsob�� v s��časnosti 16 registrovaných cirkv�� a n��boženských spoločnost��.
• z��kon o umeleckých fondoch (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znen�� z��kona č. 283/1997 Z. z.) – Pr��vna ��prava, ktorej zmenu odôvodňuje o. i. uskutočnen�� daňov�� reforma (odstr��nenie dodatočn��ho obligat��rneho zaťaženia umelcov a použ��vateľov diel). Nov�� pr��vna ��prava by mala aktu��lne zohľadňovať potreby spoločnosti v oblasti podpory umenia. S��časn�� umeleck�� fondy ako n��rodnokult��rne verejnopr��vne inštit��cie (Liter��rny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umen��) s��ce vyv��jaj�� určit�� aktivity podpory umenia, avšak nedostatočne a len v ��zkom okruhu osôb, a to napriek tomu, že združuj�� 2%-ný povinný odvod z pr��jmov všetkých umelcov a pr��jemcom autorských odmien. Tento odvod nie je kompatibilný s daňovou reformou a zaveden��m jednotnej sadzby dane z pr��jmu a je tak povinným osobitným finančným zaťažen��m bez dostatočnej protihodnoty. Ďalš��m nedostatkom je minim��lny vn��torný a vonkajš�� kontrolný mechanizmus verejných pr��jmov umeleckých fondov a ich použitia na podporu umenia a svoju prev��dzku, ako aj nedostatočn�� ��prava postavenia org��nov a ich vzťahu v r��mci organiz��cie fondov.
• z��kon o Komore reštaur��torov (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaur��torov a o výkone reštaur��torskej činnosti jej členov) – Na zabezpečenie starostlivosti o kult��rne dedičstvo a na zastupovanie reštaur��torsk��ho stavu a ochranu jeho z��ujmov sa z��konom zriadila stavovsk�� organiz��cia Komora reštaur��torov. Z��kon upravuje výkon reštaur��torskej činnosti, ako aj pr��va a povinnosti členov komory. V r��mci legislat��vneho procesu pr��pravy smernice o služb��ch na vn��tornom trhu je nevyhnutn�� presk��mať pr��vnu ��pravu reštaur��torskej činnosti v kontexte navrhovaných zmien v pr��ve ES/EÚ.
• z��kon o koncesion��rskych poplatkoch (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesion��rskych poplatkoch a o zmene z��kona č. 468/1991 Zb. o prev��dzkovan�� rozhlasov��ho a telev��zneho vysielania v znen�� neskorš��ch predpisov, v znen�� neskorš��ch predpisov) – Z��konom sa zabezpečuje z��kladný nez��vislý zdroj financovania pre verejnopr��vne m��di��. Z��kon od svojho schv��lenia v roku 1995 prešiel niekoľkými zmenami, z ktorých najvýznamnejšou bolo zvýšenie poplatku. V s��časnosti sa t��to pr��vna ��prava jav�� nepostačuj��cou na zabezpečenie dostatočn��ho zdroja financovania; nielenže m�� komplikovaný a n��kladný syst��m vym��hania nezaplatených poplatkov, ale pri samotnej povinnosti platiť poplatok existuje legislat��vne v��kuum s dôsledkom poplatok leg��lne neplatiť. Nevyhnutn�� ��prava si okrem zabezpečenia väčšej adresnosti platiteľov a tým vym��hateľnosti poplatku, vyžaduje aj tak�� koncepciu poplatkovej povinnosti, ktor�� bude identifikovan�� vo väzbe na služby verejnosti poskytovan�� verejnopr��vnymi m��diami, teda nie na prij��mač.
• z��kon o št��tnom informačnom syst��me (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o št��tnom informačnom syst��me) – Z��kon upravuje podmienky na utv��ranie a prev��dzkovanie št��tneho informačn��ho syst��mu, ako aj pr��va a povinnosti org��nov pôsobiacich v oblasti št��tneho informačn��ho syst��mu (zahŕňa napr. knižničný informačný syst��m). Pr��padn�� ��prava tohto pr��vneho predpisu bude nepochybne reflektovať požiadavky dynamicky sa vyv��jaj��cej informačnej spoločnosti.
• z��kon o št��tnom jazyku (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o št��tnom jazyku Slovenskej republiky v znen�� neskorš��ch predpisov) – Z��kon upravuje v s��lade s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky použ��vanie slovensk��ho jazyka ako št��tneho jazyka vo verejnom styku. Ministerstvo kult��ry SR pripravilo novelu z��kona, ktorej ��čelom je harmonizovať z��kon o št��tnom jazyku s pr��vom Eur��pskej ��nie, a pritom zachovať jeho zvrchovan�� postavenie. N��vrh z��kona vych��dza z požiadavky Eur��pskej komisie, ktor�� pouk��zala na rozpor medzi § 8 ods. 1, 3 a 6 z��kona o št��tnom jazyku a čl. 28 až 30 Zmluvy o založen�� Eur��pskeho spoločenstva v platnom znen��. Z��roveň sa v n��vrhu z��kona zohľadňuj�� z��very z konzult��ci�� s expertmi Eur��pskej komisie pre oblasť slobodn��ho pohybu tovaru a slobodn��ho poskytovania služieb a ich odpor��čania, ktorými sa m�� docieliť väčšia flexibilita v použ��van�� jazykov v pracovnopr��vnych vzťahoch a pri poskytovan�� medi��lnych služieb alebo produktov v oblasti kult��ry, osobitne pri poskytovan�� programových služieb vo vysielan��.
• z��kon o audiov��zii (z��kon N��rodnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiov��zii v znen�� neskorš��ch predpisov) – Z��kon upravuje niektor�� podmienky výroby, použitia a š��renia audiovizu��lnych diel, povinnosti výrobcov, distribut��rov a prev��dzkovateľov technických zariaden�� pri výrobe, distrib��cii a verejnom predv��dzan�� týchto diel, tiež ustanovuje z��kazy a obmedzenia na zabezpečenie ochrany det�� a mladistvých, financovanie slovenských audiovizu��lnych diel, podmienky reklamy a dohľad nad dodržiavan��m povinnost��. Z��kon je v s��časnosti prekonanou pr��vnou ��pravou, ktor�� nepostihuje cel�� spektrum audiovizu��lneho priemyslu. V s��časnosti Ministerstvo kult��ry SR pripravuje nov�� pr��vnu ��pravu zohľadňuj��cu Eur��psky dohovor o ochrane audiovizu��lneho dedičstva a jeho Protokol o ochrane telev��znej produkcie a ktor�� komplexne uprav�� pr��va a povinnosti s��visiace s audiovizu��lnym priemyslom; z��roveň by mala vytvoriť legislat��vny z��klad pre inštitucion��lnu podporu kinematografie.
• z��kon o Matici Slovenskej (z��kon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen�� z��kona č. 183/2000 Z. z.) – Z��kon upravuje postavenie, ��lohy, organiz��ciu a org��ny Matice slovenskej ako významnej ustanovizne slovensk��ho n��roda v oblasti kult��rnej, spoločenskej a vedeckej činnosti.
• z��kon o zahraničných Slov��koch (z��kon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slov��koch a o zmene a doplnen�� niektorých z��konov v znen�� z��kona č. 403/2002 Z. z.) – Z��kon upravuje postavenie zahraničných Slov��kov, ich pr��va a povinnosti na ��zem�� Slovenskej republiky, postup pri prizn��van�� postavenia zahraničn��ho Slov��ka a pôsobnosť ��stredných org��nov št��tnej spr��vy vo vzťahu k zahraničným Slov��kom. Novela z��kona z roku 2002 ustanovila nov�� kompetencie Ministerstvu kult��ry SR v starostlivosti o krajanov, najmä zabezpečovanie podpory rozvoja kult��ry zahraničných Slov��kov s cieľom uchov��vať ich n��rodn�� povedomie a kult��rnu identitu, ako aj zabezpečovať rozpracovanie programov syst��mových koncepci�� podpory kult��ry zahraničných Slov��kov. V s��časnosti je v legislat��vnom procese n��vrh z��kona o Slov��koch žij��cich v zahranič�� a o zmene niektorých z��konov, ktorý by mal nahradiť platn�� pr��vnu ��pravu.
• z��kon o povinných výtlačkoch č. 32/2001 Z .z., ktorým sa vyhlasuje ��pln�� znenie z��kona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publik��ci��, neperiodických publik��ci�� a rozmnožen��n audiovizu��lnych diel, ako vyplýva zo zmien a doplnen�� vykonaných z��konom č. 182/2000 Z. z.
• z��kon o divadelnej činnosti (z��kon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znen�� z��kona č. 416/2001) – Z��kon nahradil zastaran�� pr��vnu ��pravu z roku 1978 tak, aby zohľadnil transform��ciu kult��rnej sf��ry a vytvoril dostatočný priestor pre zriaďovanie a zakladanie št��tnych profesion��lnych divadiel, profesion��lnych divadiel v pôsobnosti org��nov ��zemnej samospr��vy a iných profesion��lnych alebo neprofesion��lnych divadiel. Z��kon upravuje pôsobnosť org��nov št��tnej spr��vy, obc�� a samospr��vnych krajov, ako aj vzťahy divadelných umelcov a ostatných zamestnancov divadla.
• z��kon o Slovenskom n��rodnom divadle (z��kon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom n��rodnom divadle) – V kontexte prvej transform��cie kult��rnej sf��ry Slovenskej republiky v polovici deväťdesiatych rokov minul��ho storočia z��kon o Slovenskom n��rodnom divadle vytvoril legislat��vny r��mec pre postavenie a činnosť Slovensk��ho n��rodn��ho divadla.
• z��kon o m��ze��ch a gal��ri��ch č. 387/2001 Z. z., ktorým sa men�� a dopĺňa z��kon č. 115/1998 Z. z. o m��ze��ch a gal��ri��ch a o ochrane predmetov m��zejnej a galerijnej hodnoty a o doplnen�� z��kona č. 563/1991 Zb. o ��čtovn��ctve v znen�� neskorš��ch predpisov.
• z��kon o použ��van�� jazykov n��rodnostných menš��n (z��kon č. 184/1999 Z. z. o použ��van�� jazykov n��rodnostných menš��n) – Z��kon v kontexte ochrany a rozvoja z��kladných pr��v a slobôd osôb patriacich k n��rodnostným menšin��m rešpektuj��c použ��vanie slovensk��ho jazyka ako št��tneho jazyka upravuje pravidl�� použ��vania jazyka n��rodnostnej menšiny v ��radnom styku.
• z��kon o osvetovej činnosti (z��kon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znen�� z��kona č. 416/2001 Z. z.) – Z��kon vytv��ra legislat��vne prostredie pre osvetu v širokom syst��me permanentn��ho celoživotn��ho vzdel��vania, upravuje pr��vne vzťahy, ktorými sa zabezpečuje osvetov�� činnosť, postavenie osvetových zariaden��, pr��va a povinnosti zriaďovateľov alebo zakladateľov týchto zariaden��, ako aj pôsobnosť org��nov št��tnej spr��vy na ��seku osvetovej činnosti.
• z��kon o Slovenskej filharm��ni�� (z��kon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharm��ni��) – Z��kon nahradil pr��vnu ��pravu z roku 1949. Rovnako ako v pr��pade z��kona o Slovenskom n��rodnom divadle ide o pr��vnu ��pravu, ktor�� vyjadruje osobitn�� postavenie tejto inštit��cie v kult��rnej infraštrukt��re.
• z��kon o knižniciach (z��kon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnen�� z��kona Slovenskej n��rodnej rady č. 27/1987 Zb. o št��tnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen�� z��kona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, v znen�� z��kona č. 416/2001 Z. z.) - Z��kon o jednotnej s��stave knižn��c z roku 1959 predstavoval prekonan�� ��pravu, najmä v kontexte nov��ho ��zemnospr��vneho členenia, ako aj intenz��vne sa vyv��jaj��cej informatiz��cie a elektroniz��cie knižnično-informačných služieb. V kontexte týchto požiadaviek z��kon o knižniciach upravuje postavenie a ��lohy knižn��c, ich zriaďovanie, poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti, ochranu, využ��vanie a spr��stupňovanie historick��ho knižničn��ho dokumentu a historick��ho knižničn��ho fondu.
• z��kon o vysielan�� a retransmisii (z��kon č. 308/2000 Z. z. o vysielan�� a retransmisii a o zmene z��kona č. 195/2000 Z. z. o telekomunik��ci��ch v znen�� neskorš��ch predpisov) -- Z��kon je z��kladnou ��pravou vysielania a jeho deriv��tov; upravuje pr��va a povinnosti rozhlasových a telev��znych vysielateľov na z��klade licencie, ako aj na z��klade z��kona a podmienky uskutočňovania retransmisie. Org��nom dohľadu nad dodržiavan��m pr��vnych predpisov v oblasti vysielania a retransmisie je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Úlohou Rady pre vysielanie a retransmisiu je okrem vykon��vania št��tnej regul��cie v oblasti vysielanie a retransmisie aj presadzovanie z��ujmov verejnosti pri uplatňovan�� pr��va na inform��cie, slobody prejavu a pr��va na pr��stup ku kult��rnym hodnot��m a vzdelaniu. Týmto z��konom boli do pr��vneho poriadku Slovenskej republiky implementovan�� pr��slušn�� pr��vne akty Eur��pskej ��nie vzťahuj��ce sa na vysielanie. Ustanovenia z��kona zohľadňuj�� aj princ��p slobodn��ho cezhraničn��ho š��renia telev��znych programových služieb, zakotvený Eur��pskym dohovorom o cezhraničnej telev��zii v znen�� pozmeňuj��ceho protokolu.
• z��kon o ochrane pamiatkov��ho fondu (z��kon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkov��ho fondu) – Z��kon upravuje podmienky ochrany kult��rnych pamiatok a pamiatkových ��zem�� v s��lade s pr��slušnými medzin��rodnými zmluvami v oblasti kult��rneho dedičstva (Dohovor o ochrane svetov��ho kult��rneho a pr��rodn��ho dedičstva, Dohovor o opatreniach na z��kaz a zamedzenie nedovolen��ho dovozu, vývozu a prevodu vlastn��ctva kult��rnych hodnôt, dohovory Rady Eur��py o ochrane architektonick��ho dedičstva a o ochrane archeologick��ho dedičstva), rešpektuj��c relevantn�� vedeck�� poznatky. Z��kon sa s��streďuje najmä na ochranu pamiatkov��ho fondu ako konkr��tnej činnosti zameranej na predch��dzanie a obmedzovanie takých z��sahov do pamiatok a pamiatkových ��zem��, ktor�� ich ohrozuj��, poškodzuj�� alebo ničia, ako aj na odstraňovanie takýchto n��sledkov.
• z��kon o navr��ten�� nez��konne vyvezených kult��rnych predmetov (z��kon č. 416/2002 Z. z. o navr��ten�� nez��konne vyvezených kult��rnych predmetov v znen�� z��kona č.149/2005 Z. z.) – Z��kon upravuje postup pri navr��ten�� kult��rnych predmetov, ktor�� boli nez��konne vyvezen�� z ��zemia Slovenskej republiky na ��zemie in��ho člensk��ho št��tu Eur��pskej ��nie alebo z ��zemia in��ho člensk��ho št��tu Eur��pskej ��nie na ��zemie Slovenskej republiky. Týmto z��konom sa do pr��vneho poriadku Slovenskej republiky prebrala smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navr��ten�� predmetov kult��rnej hodnoty nez��konne vyvezených z ��zemia člensk��ho št��tu. Z dôvodu potreby zapracovania zmien, ktor�� priniesli ďalšie pr��vne akty Eur��pskej ��nie, bol z��kon novelizovaný z��konom č. 149/2005 Z. z.
• autorský z��kon (z��kon č. 618/2003 Z. z. o autorskom pr��ve a pr��vach s��visiacich s autorským pr��vom (autorský z��kon)) – Z��kon je komplexnou ��pravou autorsk��ho pr��va a pr��v s��visiacich s autorským pr��vom tak, ako sa vyv��ja v r��mci medzin��rodných autorskopr��vnych zml��v a dohôd vr��tane pr��va Eur��pskeho spoločenstva/Eur��pskej ��nie v tejto oblasti. Z��kon plne rešpektuje medzin��rodn�� zmluvy a dohovory v tejto oblasti (Bernský dohovor o ochrane liter��rnych a umeleckých diel z 8. septembra 1886, Medzin��rodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových z��znamov a telev��znych a rozhlasových organiz��ci��, uzatvorený v R��me 26. okt��bra 1961, Dohoda o obchodných aspektoch pr��v k duševn��mu vlastn��ctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvoren�� v r��mci Dohody o svetovej obchodnej organiz��cii (WTO). Zmluva WIPO o autorskom pr��ve (WCT) a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových z��znamoch (WPPT)). Z��kon je zlučiteľný s pr��vnymi aktmi Eur��pskeho spoločenstva v oblasti autorskopr��vnej legislat��vy a zladil ��roveň poskytovanej ochrany so s��časným vysokým štandardom v tradičných krajin��ch s trhovou ekonomikou. Z��kon upravuje najmä vzťahy vznikaj��ce v s��vislosti s vytvoren��m a použit��m liter��rneho a in��ho umeleck��ho a vedeck��ho diela, umeleck��ho výkonu, s výrobou a použit��m zvukov��ho z��znamu, zvukovo-obrazov��ho z��znamu, s vysielan��m a zhotoven��m a použit��m datab��zy tak, aby boli chr��nen�� pr��va a opr��vnen�� z��ujmy autora, výkonn��ho umelca, výrobcu zvukov��ho z��znamu, výrobcu zvukovo-obrazov��ho z��znamu, rozhlasov��ho vysielateľa a telev��zneho vysielateľa, zhotoviteľa datab��zy a in��ho nositeľa pr��v. Z��kon upravuje aj výkon kolekt��vnej spr��vy pr��v.
• z��kon o Slovenskom rozhlase (z��kon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase) – Z��konom sa nahradila nedostatočn�� pr��vna ��prava neriešiaca viacer�� ot��zky týkaj��ce sa verejnopr��vnej inštit��cie ako takej. Z��kon z��roveň zefekt��vnil a sprehľadnil hospod��renie, kontrolu a riadenie Slovensk��ho rozhlasu. Vytvoril dostatočný legislat��vny r��mec pre verejn�� službu v oblasti rozhlasov��ho vysielania, ktor�� zahŕňa predovšetkým výrobu a vysielanie programov vo verejnom z��ujme.
• z��kon o Slovenskej telev��zii (z��kon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej telev��zi��) – Z��kon vytvoril podmienky pre hospod��rsku, finančn�� a programov�� stabilitu inštit��cie telev��zneho vysielateľa. Predmetný z��kon vytvoril porovnateľn�� prostredie s ostatými krajinami EÚ pre verejn�� službu v oblasti telev��zneho vysielania. Ustanovil z��kladn�� požiadavky na verejnopr��vnu inštit��ciu najmä v ot��zke ��loh, poslania, org��nov, transparentn��ho hospod��renia a financovania. Aplikačn�� prax postupne poukazuje na niektor�� nedostatky v precizovan�� pr��v a povinnost��, ktor�� možno po komplexnom zhodnoten�� odstr��niť novelou z��kona.
• z��kon o opatreniach proti porušovaniu pr��v duševn��ho vlastn��ctva (z��kon č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu pr��v duševn��ho vlastn��ctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru) – Z��kon upravuje n��stroje ochrany pr��v duševn��ho vlastn��ctva v pr��pade dovozu, vývozu alebo spätn��ho vývozu tovaru, u ktor��ho je podozrenie, že ide o falzifik��t alebo nedovolen�� napodobeninu. Z��kon umožňuje nariadiť zničenie alebo in�� znehodnotenie takejto veci, ak podľa pr��voplatn��ho rozhodnutia s��du je falzifik��tom alebo nedovolenou napodobeninou.
A. Oblasť m��di�� a audiov��zia
** smernica Rady 89/552/EHS z 3. okt��bra 1989 o koordin��cii určitých ustanoven�� z��konov, iných pr��vnych predpisov alebo spr��vnych opatren�� v členských št��toch týkaj��cich sa vykon��vania činnost�� telev��zneho vysielania,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 97/36/ES z 30. j��na 1997, ktorou sa men�� a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordin��cii určitých ustanoven�� z��konov, iných pr��vnych predpisov alebo spr��vnych opatren�� v členských št��toch týkaj��cich sa vykon��vania činnost�� telev��zneho vysielania,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 95/47/ES z 24. okt��bra 1995 o použit�� noriem na prenos telev��znych sign��lov,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 95/51/ES z 18. okt��bra 1995 meniaca a dopĺňaj��ca smernicu č. 90/338/EHS vzhľadom na zrušenie obmedzen�� týkaj��cich sa využitia siet�� k��blovej telev��zie na zabezpečenie už liberalizovaných telekomunikačných služieb,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 98/84/ES z 20. novembra 1998 o pr��vnej ochrane služieb na z��klade podmienen��ho pr��stupu alebo pozost��vaj��cich z podmienen��ho pr��stupu,
** rozhodnutie Rady 89/337/EHS z 27. apr��la 1989 o telev��zii s vysokou rozlišovacou schopnosťou,
** rozhodnutie Rady 89/630/EHS zo 7. decembra 1989 o spoločnej akcii členských št��tov týkaj��cej sa prijatia jednotnej svetovej výrobnej normy pre telev��ziu s vysokou rozlišovacou schopnosťou na plen��rnom zhromažden�� Medzin��rodn��ho poradn��ho zboru pre r��diokomunik��cie (CCIR) v roku 1990,
** rozhodnutie Rady 2000/821/ES z 20. decembra 2000 týkaj��ce sa implement��cie programu na podporu rozvoja, distrib��cie a propag��cie eur��pskych audiovizu��lnych diel MEDIA Plus – rozvoj, distrib��cia a propag��cia (2001 – 2005),
** rozhodnutie Rady 163/2001/ES z 19. janu��ra 2001 o implement��cii programu ďalšieho vzdel��vania odborn��kov eur��pskeho audiovizu��lneho programov��ho priemyslu (MEDIA vzdel��vanie) (2001 – 2005),
** odpor��čanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti eur��pskeho priemyslu audiovizu��lnych a informačných služieb prostredn��ctvom podpory n��rodných r��mcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efekt��vnej ��rovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti,
** rezol��cia Rady a predstaviteľov vl��d členských št��tov, ktor�� sa zišli v r��mci Rady z 25. janu��ra 1999 ohľadom verejnopr��vneho vysielania (1999/C 30/01),
** rezol��cia Rady z 12. febru��ra 2001 o št��tnej pomoci pre filmov�� a audiovizu��lnu tvorbu (2001/C 73/02),
** rozhodnutie Rady z 22. novembra 1999 týkaj��ce sa ��časti Spoločenstva v Eur��pskom audiovizu��lnom observat��riu (1999/784/ES),
** rozhodnutie Rady 1999/297/EC z 26. apr��la 1999, ktorým sa zriaďuje štatisticko – informačn�� štrukt��ra eur��pskeho spoločenstva, vzťahuj��ceho sa na odvetvia audiov��zie a pr��buzných sektorov,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (86) 2 zo 14. febru��ra 1986 o z��sad��ch vzťahuj��cich sa na ot��zky autorsk��ho pr��va v oblasti telev��zneho družicov��ho a k��blov��ho vysielania,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (86) 3 zo 14. febru��ra 1986 o podpore audiovizu��lnej výroby v Eur��pe,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (91) 5 z 11. apr��la 1991 o pr��ve na kr��tke report��že z významných udalost�� v pr��padoch nadobudnutia výhradných pr��v na ich cezhraničn�� telev��zne vysielanie,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (93) 5 z 13. apr��la 1993 o z��sad��ch zameraných na podporu distrib��cie a vysielania audiovizu��lnych diel, ktor�� vznikaj�� v št��toch alebo regi��noch s malou audiovizu��lnou kapacitou alebo s obmedzeným ��zemným, či jazykovým pokryt��m na eur��pskych telev��znych trhoch,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (96) 10 z 11. septembra 1996 o zabezpečen�� nez��vislosti verejnopr��vneho vysielania,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (97) 20 z 30. okt��bra 1997 o prejavoch nen��visti,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (97) 21 z 30. okt��bra 1997 o m��di��ch a podpore kult��ry zn��šanlivosti,
** odpor��čanie Výboru ministrov RE č. R (97)
19 z 30. okt��bra 1997 o zobrazovan�� n��silia v elektronických m��di��ch.
B. Oblasť filmu
** smernica Rady 70/451/EHS z 29. septembra 1970 týkaj��ca sa z��skania slobody sa etablovať a slobody poskytovať služby, pokiaľ ide o činnosti samostatne z��robkovo činných osôb vo filmovej produkcii / výrobe,
** smernica Rady 68/369/EHS z 15. okt��bra 1968, týkaj��ca sa z��skania slobody etablovať sa, pokiaľ ide o činnosti samostatne z��robkovo činných osôb vo filmovej distrib��cii,
** smernica Rady 65/264/EHS z 13. m��ja 1965, realizuj��ca, pokiaľ ide o filmový priemysel, ustanovenia všeobecných programov na zrušenie reštrikci�� slobody sa etablovať a slobody poskytovať služby,
** smernica Rady 63/607/EHS z 15. okt��bra 1963,
realizuj��ca, pokiaľ ide o filmový priemysel, ustanovenia všeobecn��ho
programu na zrušenie reštrikci�� slobody poskytovať služby.
C. Oblasť duševn��ho vlastn��ctva
** smernica Rady 91/250/EHS zo 14. m��ja 1991 o pr��vnej ochrane poč��tačových programov,
** smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o n��jomnom pr��ve a výpožičnom pr��ve a o určitých pr��vach s��visiacich s autorskými pr��vami v oblasti duševn��ho vlastn��ctva,
** smernica Rady 93/98/EHS z 29. okt��bra 1993 o zos��laden�� lehoty ochrany autorsk��ho pr��va a niektorých pr��buzných pr��v,
** smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordin��cii určitých pravidiel týkaj��cich sa autorsk��ho pr��va a pr��buzných pr��v pri satelitnom vysielan�� a k��blovej retransmisii,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o pr��vnej ochrane datab��z,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 2001/29/ES z 22.m��ja 2001 o zos��laden�� niektorých aspektov autorských pr��v a s nimi s��visiacich pr��v v informačnej spoločnosti,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o pr��ve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodn��ho umeleck��ho diela,
** smernica Rady a Eur��pskeho parlamentu 2004/48/ES
z 29. apr��la 2004 o vymožiteľnosti pr��v duševn��ho vlastn��ctva.
D. Oblasť kult��rneho dedičstva
** smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navr��ten�� predmetov kult��rnej hodnoty nez��konne vyvezených z ��zemia člensk��ho št��tu,
** smernica Eur��pskeho parlamentu a Rady 96/100/ES zo 17. febru��ra 1997, ktorou sa men�� a dopĺňa smernica 93/7/EHS o navr��ten�� predmetov kult��rnej hodnoty nez��konne vyvezených z ��zemia člensk��ho št��tu,
** smernica Eur��pskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES z 5. j��na 2001, ktorou sa men�� smernica Rady 93/7/EHS o navr��ten�� predmetov kult��rnej hodnoty nez��konne vyvezených z ��zemia člensk��ho št��tu,
** nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kult��rneho charakteru,
** nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovuj��ce vykon��vacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kult��rneho tovaru,
** nariadenie Komisie (ES) č. 1526/98 zo 16. j��la 1998, ktorým sa men�� a dopĺňa nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 ustanovuj��ce vykon��vacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kult��rneho tovaru,
** nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apr��la 2004, ktorým sa men�� a dopĺňa nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 ustanovuj��ce vykon��vacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kult��rneho charakteru,
** nariadenie Rady (EHS) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktorým sa ustanovuj�� opatrenia zakazuj��ce uvoľnenie falšovaných a pir��tskych tovarov do voľn��ho obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary,
** nariadenie Komisie (ES) č. 1367/95, ktorým sa stanovuj�� pravidl�� pre vykon��vanie nariadenia Rady (ES) č. 3295/94 stanovuj��ceho zakazuj��ce opatrenia pre voľný obeh, vývoz, opätovný vývoz alebo uplatňovanie dočasných postupov pri uv��dzan�� napodobených a pir��tskych tovarov,
** odpor��čanie č. 75/65/EHS z 20. decembra 1974 týkaj��ce sa ochrany architektonick��ho a pr��rodn��ho dedičstva,
** rezol��cia ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 20. decembra 1985 o osobitných podmienkach dostupnosti m��ze�� a kult��rnych podujat�� pre ml��dež (83/C 348/02),
** rezol��cia ministrov zodpovedných za z��ležitosti
v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 13. novembra
1986 o ochrane eur��pskeho architektonick��ho dedičstva
(86/C 320/01),
** rezol��cia ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 13. novembra 1986 o konzervovan�� umeleckých diel a artefaktov (86/C 320/03),
** z��very Rady zo 17. j��na 1994 o n��vrhu akčn��ho pl��nu spoločenstva na poli kult��rneho dedičstva (94/C 235/01),
** z��very Rady zo 17. j��na 1994 týkaj��ce sa
väčšej spolupr��ce v oblasti arch��vov (94/C 235/03).
E. Oblasť kult��ry a umenia
** rezol��cia ministrov zodpovedných za kult��rne z��ležitosti, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady z 13. j��na 1985, týkaj��ceho sa každoročn��ho podujatia Eur��pske mesto kult��ry (85/C 153/02),
** rezol��cia Rady z 25. j��la 1996 o pr��stupe ku kult��re pre každ��ho (96/C 242/01),
** rezol��cia Rady z 20. janu��ra 1997 o integrovan�� aspektov kult��ry do aktiv��t spoločenstva (97/C 36/04),
** rezol��cia Rady zo 4. apr��la 1995 týkaj��ca sa spolupr��ce s asociovanými krajinami strednej a východnej Eur��py v kult��rnej oblasti (95/C 247/02),
** rezol��cia Rady a ministrov kult��ry rokuj��cich v r��mci Rady 14. novembra 1991 o eur��pskych kult��rnych sieťach (91/C 314/01),
** rezol��cia Rady z 25. j��la 1996 o elektronickom vyd��van�� kn��h a knižniciach (96/C 242/02),
** z��very ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady 14. novembra 1991 o podpore divadelných podujat�� v roku 1993 (91/C 314/03),
** Eur��pska cena za literat��ru – organizačn�� pravidl�� (90/C 35/04),
** rezol��cia Rady a ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 27. m��ja 1988 o bud��cej organiz��cii ich pr��ce (88/C 197/01),
** z��very Rady a ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 27. m��ja 1988 o bud��cich prioritných aktivit��ch v oblasti kult��ry,
** rezol��cia ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 13. novembra 1986 o sponzoringu kult��rnych aktiv��t (86/C 320/02),
** rezol��cia ministrov zodpovedných za z��ležitosti v oblasti kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� rady z 9. novembra 1987 o podpore prekladov významných diel eur��pskej literat��ry (87/C 309/03),
** rezol��cia ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� rady zo 7. j��na 1991 o vývine divadla v Eur��pe (91/C 188/03),
** rezol��cia Rady z 20. novembra 1995 o podpore štatistiky o kult��re a hospod��rskom raste (95/C 327/01),
** rezol��cia Rady a ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady zo 17. m��ja 1993 o podpore prekladu s��časných eur��pskych dramatických diel (93/C 160/01),
** Eur��pska cena za preklad – organizačn�� pravidl�� (90/C 35/05),
** z��very Rady zo 17. j��na 1994 týkaj��ce sa det�� a kult��ry (94/C 235/02),
** z��very Rady z 10. novembra 1994 o inform��cii podanej komisiou o aktivit��ch Eur��pskeho spoločenstva na podporu kult��ry (94/C 348/01),
** z��very ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady z 12. novembra 1992 o usmerneniach pre kult��rnu činnosť spoločenstva (92/C 336/01),
** z��very ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady z 12. novembra 1992 o postupe pri menovan�� Eur��pskych miest kult��ry (92/C 336/02),
** z��very ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli na zasadnut�� Rady z 18. m��ja 1990 o bud��cej zvoliteľnosti za Eur��pske mesto kult��ry a o osobitnom podujat�� Eur��psky mesiac kult��ry (90/C 162/01),
** z��very ministrov kult��ry, ktor�� sa zišli v r��mci zasadnutia Rady z 18. m��ja 1992 týkaj��ce sa výberu Eur��pskych miest kult��ry po roku 1996 a Eur��pskeho mesiaca kult��ry (92/C 151/01),
** rozhodnutie Eur��pskeho parlamentu a Rady - Eur��psky rok jazykov 2001 (n��vrh),
** rozhodnutie Eur��pskeho parlamentu a Rady č. 508/2000/ES zo 14. febru��ra 2000, ktorým sa zav��dza program Kult��ra 2000,
** rozhodnutie Eur��pskeho parlamentu a Rady č. 1419/1999/EC z 25. m��ja 1999 týkaj��ce sa podujat�� spoločenstva v r��mci Eur��pskych miest kult��ry na roky 2005 – 2019,
** rozhodnutie Rady č. 2001/48/ES zo dňa 22. decembra 2000 prij��maj��ce viacročný program spoločenstva na stimul��ciu rozvoja a použ��vania eur��pskeho digit��lneho obsahu v glob��lnych sieťach a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti,
** rezol��cia Eur��pskeho parlamentu o kult��rnej spolupr��ci v Eur��pskej ��nii (2000/2323INI),
** smernica Rady 77/388/EEEC zo 17. m��ja 1977 o zos��laden�� z��konov členských št��tov týkaj��cich sa dan�� z obratu – spoločný syst��m dane z pridanej hodnoty: jednotný z��klad jej stanovenia,
** n��ta Rady EÚ – Potreba systematickej výmeny
inform��ci�� a sk��senost�� v oblasti podmienok pre umelcov v kontexte
rozširovania.
F. Finančn�� oblasť
** nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apr��la 2004, ktorým sa vykon��va nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovuj��ce podrobn�� pravidl�� na uplatňovanie čl��nku 93 Zmluvy o ES/EÚ.
Rok 2004
Rok 2003
Rok 1998
Rok 1992
Rok 1990
Rok 1989
Rok 1988
Rok 1985
Rok 1984
Rok 1979
Zoznam platných STN z oblasti terminol��gie, inform��ci�� a dokument��cie
(http://www.sutn.gov.sk/)
| ��slo normy | ��slo normy | N��zov normy | Rok vydania |
| ČSN 01 0199 | Vydavatelsk�� ��prava odborných časopisů | 1975 | |
| ČSN 01 0188 | Tvorba předmětových hesel | 1982 | |
| ČSN 01 0180 | Mezin��rodn�� desetinn�� tř��děn�� (MDT) – Výběr nejdůležitějš��ch znaků | 1984 | |
| ČSN 01 0193 | Jednojazyčný tezaurus. Složen��, uspoř��d��n�� a form��ln�� ��prava | 1987 | |
| ČSN 01 0168 | Tvorba jmenn��ho z��hlav�� | 1987 | |
| ČSN 01 0169 | Zkratky slov ve jmenn��m z��znamu dokumentu | 1989 | |
| ČSN 01 0195 | Bibliografický z��znam | 1990 | |
| ISO 5964 | ČSN 01 0172 | Pokyny pro vypracov��n�� a rozv��jen�� v��cejazyčných tezaurů | 1991 |
| ISO 2384 | ČSN 01 0164 | Dokumentace. Form��ln�� ��prava překladů | 1992 |
| ČSN 01 0166 | Nakladatelsk�� (vydavatelsk��) ��prava knih a některých dalš��ch druhů neperiodických publikac�� | 1993 | |
| ISO 5127-1 | ČSN 01 0167 | Dokumentace a informace. Slovn��k. Č��st 1: Z��kladn�� pojmy | 1993 |
| ISO 5127-3a | ČSN 01 0165 | Dokumentace a informace. Slovn��k. Č��st 3a): Akvizice, identifikace a analýza dokumentů a dat | 1993 |
| ISO 6357 | STN 01 0144 | Dokument��cia. N��zvy na chrbtoch kn��h a iných publik��ci�� | 1997 |
| ISO 2145 | STN 01 0184 | Dokument��cia. Č��slovanie oddielov a pododdielov p��saných dokumentov | 1997 |
| ISO 5963 | STN 01 0173 | Dokument��cia. Met��dy analýzy dokumentov, určenie ich t��m a výber indexačných term��nov | 1997 |
| ISO 214 | STN 01 0194 | Dokument��cia. Abstrakty (refer��ty) pre publik��cie a dokument��ciu | 1998 |
| ISO 690 | STN 01 0197 | Dokument��cia. Bibliografick�� odkazy. Obsah, forma a štrukt��ra | 1998 |
| ISO 832 | STN 01 0169 | Inform��cie a dokument��cia. Bibliografický popis a odkazy. Pravidl�� skracovania bibliografických term��nov | 1998 |
| ISO 18 | STN 01 0145 | Dokument��cia. Obsah period��k | 1999 |
| ISO 1086 | STN 01 0143 | Inform��cie a dokument��cia. Tituln�� listy kn��h | 1999 |
| ISO 7154 | STN 01 0181 | Dokument��cia. Z��sady bibliografick��ho radenia | 1999 |
| ISO 10241 | STN 01 0011 | Medzin��rodn�� technologick�� normy. Tvorba a ��prava | 2000 |
| ISO 11620 | STN 01 0149 | Inform��cie a dokument��cia. Ukazovatele výkonu knižn��c | 2000 |
| ISO 2709 | STN 01 0148 | Inform��cie a dokument��cia. Form��t na výmenu inform��ci�� | 2000 |
| ISO 5966 | STN 01 0146 | Dokument��cia. Úprava vedeckých a technických spr��v | 2000 |
| ISO 10160 | STN 01 0151 | Inform��cie a dokument��cia. Prepojenie otvor. syst��mov. Medziknižničn�� výpožičn�� služba, defin��cia a aplik��cia | 2000 |
| ISO 2789 | STN 01 0150 | Inform��cie a
dokument��cia. Medzin��rodn�� knižničn�� štatistika |
2000 |
| EN 28601 | STN 97 8601 | D��tov�� prvky a form��ty výmeny. Výmena inform��ci��. Prezent��cia d��tumu a času | 2000 |
| ISO 23950 | STN 01 0147 | Inform��cie a dokument��cia. Prenos inform��ci�� (Z39.50). Defin��cia aplikačnej služby a špecifik��cia protokolu. | 2001 |
| ISO 3297 | STN 01 0187 | Inform��cie a
dokument��cia. Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo seri��lových publik��ci�� (ISSN) |
2001 |
| ISO 10957 | STN 01 0178 | Inform��cie a
dokument��cia. Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo hudobn��n (ISMN) |
2001 |
| ISO 1951 | STN 01 0503 | Lexikografick�� značky a typografick�� konvencie na použ��vanie v term��nografii | 2001 |
| ISO 4 | STN 01 0196 | Inform��cie a dokument��cia. Pravidl�� skracovania slov z n��zvov a n��zvov dokumentov | 2001 |
| ISO 690-2 | STN 01 0197 | Inform��cie a dokument��cia. Bibliografick�� cit��cie. Časť 2: Elektronick�� dokumenty alebo ich časti | 2001 |
| EN ISO 9707 | STN 01 0175 | Inform��cie a
dokument��cia. Štatistika produkcie a distrib��cie kn��h, nov��n, period��k
a elektronických publik��ci�� (ISO 9707: 1991) |
2001 |
| ISO 999 | STN 01 0192 | Inform��cie a dokument��cia. Z��sady spracovania, usporiadania a grafickej ��pravy registrov | 2001 |
| ISO 10444 | STN 01 0176 | Inform��cie a dokument��cia. Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo technickej spr��vy (ISRN) | 2002 |
| ISO 2108 | STN 01 0189 | Inform��cie a dokument��cia. Medzin��rodn�� štandardn�� č��slovanie kn��h (ISBN) | 2002 |
| ISO 215 | STN 01 0177 | Dokument��cia. Form��lna ��prava pr��spevkov do period��k a iných seri��lových publik��ci�� | 2002 |
| ISO 1087-1 | STN 01 0012 | Terminologick�� pr��ca. Slovn��k. Časť 1: Te��ria a aplik��cia | 2003 |
| ISO 5127 | STN 01 0165 | Inform��cie a dokument��cia. Slovn��k | 2004 |
| ISO 15707 | STN 01 0154 | Inform��cie a dokument��cia. Medzin��rodný štandardný k��d pre hudobn�� diela (ISWC) | 2004 |
| ISO 15706 | STN 01 0153 | Inform��cie a
dokument��cia. Medzin��rodn�� štandardn�� č��slo audiovizu��lnych z��znamov (ISAN) |
2004 |
| ISO 3901 | STN 01 0152 | Inform��cie a dokument��cia. Medzin��rodný štandardný k��d pre z��znamy (ISRC) | 2004 |
| ISO 8459-5 | STN 01 0155 | Inform��cie a dokument��cia. S��pis bibliografických ��dajových prvkov. Časť 5: Údajov�� prvky na výmenu katal��gových z��znamov a meta��dajov | 2005 |
| ISO 704 | STN 01 0013 | Terminologick�� pr��ca. Princ��py a met��dy | 2005 |
(http://www.cvtisr.sk/index/go.php?id=545&idf=490&lang=sk)
| AACR2 – Anglo-American Cataloguing Rules |
| AIS OP – N��zov IS
Pamiatkov��ho ��radu SR – Automatizovaný IS ochrany pamiatkov��ho fondu |
| ALEPH – Integrovaný knižničný syst��m |
| AMIS – Automatizovaný m��zejný informačný syst��m |
| CASLIN – Česk�� a Slovensk�� knižničn�� informačn�� sieť |
| CDS/ISIS
– Computerised Documentation Service / Integrated Set
of
Information Systems |
| CEDVU – Centr��lna evidencia diel výtvarn��ho umenia |
| CEMUZ – Centr��lna evidencia muze��lnych zbierok |
| CIDOC – The International
Committee for Documentation of the
International Council of Museums CIMI – Computer Interchange of Museum Information |
| CRM – Conceptual Reference Model |
| CSS – Cascading Style Sheets |
| CULTIVATE – Zahraničný kult��rny projekt |
| DC – Dublin Core |
| DCCS 1.0 – Česk�� verzia |
| DCEN1.1 – Anglick�� verzia |
| DOI – Digital Object
Identifier
DTD – Document Type Definition) EAD – Encoding Archival Description |
| EAN – European Archival
Network
EDI – Electronic Data Interchange |
| e-GMS – e-Government Metadata Standard |
| EIF – European Interoperability Framework |
| e-SDF – e-Software
Development Facility
FRBR – Functional Requirements for Bibliographic Records |
| GDSC – Government
Data Standards Catalogue
GILS – Government Information Locator Service |
| HTML – Hypertext Markup Language |
| HTTP – Hypertext Transfer Protocol |
| ICA – International Council on archives |
| ICOM-CIDOC – Medzin��rodn�� komisia pre dokument��ciu |
| IDA – Interchange of Data between Administrations |
| IFLA – Medzin��rodn�� združenie knihovn��ckych asoci��ci�� |
| IKIS – Integrovaný knižnično-informačný syst��m |
| IKT – Informačno komunikačn�� technol��gie |
| INFOLIB – Port��l pre knižničn�� a informačn�� vedu |
| IS DIZAJN – N��zov informačn��ho syst��mu Slovensk��ho centra dizajnu |
| IS – Informačný syst��m |
| ISAAR (CPF) – International
Standard Archival Authority Record for
Corporate bodies, persons and famielies |
| ISAD – International Standard Archival Description |
| ISAD(G) – General International Standard Archival Description |
| ISBD – International Standard Bibliographic Description |
| ISBN –
International Standard Book Number
ISO 2709 – Norma pre výmenu inform��ci�� |
| ISO/IEC 11179 – Norma
pre popis d��tových prvkov
ISMN – International Standard Music Number |
| ISSN – International Standard Serial Number |
| KIRK – Komisia pre informatiz��ciu rezortu |
| KIS3G – Knižnično informačný syst��m tretej gener��cie |
| KNIŽNICA – Časopis
pre knihovn��kov, m��zejn��kov a archiv��rov,
vyd��va Slovensk�� n��rodn�� knižnica |
| LINDA – N��zov informačn��ho
syst��mu Slovensk��ho liter��rneho Centra
LDAP – Lighweight Directory Access Protocol |
| MARC – Machine Readable Cataloging |
| MDT – Medzin��rodn��
desatinn�� triedenie
METS – Metadata Encoding and Transmission Standard |
| MK SR – Ministerstvo
kult��ry Slovenskej republiky
MODS – Metadata Object Description Schema |
| MS Access – Microsoft Access |
| MS Office – Microsoft Office |
| MV SR – Ministerstvo vn��tra |
| MySQL – Datab��zový syst��m |
| NR SR – N��rodn�� rada Slovenskej republiky |
| NS – Name Space |
| NSDL – National SMETE Digital Library |
| OAI PMH – Open Archive Initiative Protocol For Metadata Harvesting |
| OCLC – On-line Computer Library Center |
| OCLC/RLG – On-line Computer Library Center Preservation Metadata |
| PULMAN
– Public Libraries Mobilising Advanced Networks
PURL – Persistent Uniform Resource Locator) |
| RDF – Resource Description
Framework
SGML
– Standard Generalised Mark-up Language) |
| S/MIME – Secure/Multipurpose Internet Mail Extension |
| SK CINEMA – N��zov informačn��ho syst��mu slovenskej kinematografie |
| SNORKA – Datab��zový syst��m hudobn��ho centra |
| SQL – Structured Query Language |
| SR – Slovensk�� republika |
| ŠÚSR – Štatistický ��rad Slovenskej republiky |
| TCP/IP – Transmission Control Protocol/Internet Protocol |
| TEI – Text Encoding Initiative |
| THEISA – The atrical Information System of Archives |
| UNIMARC –
Universal Machine Readable Cataloging
URI – Uniform Resource Identifier URL – Uniform Resource Locator) |
| Usmarc – US Machine Readable Cataloging |
| VÚC – Vyšš�� ��zemný
celok
W3C – World Wide Web Consortium |
| WF – Warwick Framework |
| XHTML – Extensible Hypertex Markup Language |
| XML – Extensible Markup Language |
| XSL – Extensible
Stylesheet Language
X.500 – Z��kladn�� sada atrib��tov |
| AACR2
(Anglo-American Cataloguing Rules) |
S��bor pravidiel
pre katalogiz��ciu rôznych druhov knižničných materi��lov, ktor��
maj�� svoj pôvod v Anglo-American Cataloguing Rules,
publikovaných v roku 1908. AACR 2 označuje, že z��znam bol vyhotovený
v s��lade s Anglo-americkými katalogizačnými pravidlami AACR 2 a manu��lmi,
ktor�� vych��dzaj�� z AACR 2, z ktorých všetky zodpovedaj�� v popisnej
katalogiz��cii ISBD. Interpret��cia AACR 2 obsiahnut�� v manu��loch vych��dzaj��cich
z AACR 2 sa prim��rne týka podrobnost�� týkaj��cich sa popisu; pr��stupov��
výrazy v z��sade zodpovedaj�� AACR 2. http://www.aacr2.org/ |
| CIMI
(Computer Interchange of Museum Information) |
Štandard založený
na meta��dajovom form��te SGML (Standard Generalised Mark-up Language),
ktorý bol vyvinutý pre m��ze��. Podporuje tieto z��kladn�� ciele m��zejn��ckej
dokument��cie: zabezpečiť z��kladn�� evidenciu, predmetov, podporovať
zabezpečenie predmetov, byť arch��vom hist��rie, uľahčovať fyzický
a intelektu��lny pr��stup k predmetom. http://www.cimi.com/search.php |
| DOI
(Digital Object Identifier) |
Identifik��tor digit��lneho
objektu je syst��m pre identifik��ciu obsahu objektov v digit��lnom prostred��.
DOI s�� men��, priraden�� každej entite v digit��lnej sieti. Použ��vaj��
sa, aby zabezpečili aktu��lnu inform��ciu vr��tane toho, kde sa objekt
(alebo inform��cia o ňom) na internete aktu��lne nach��dza. Syst��m
DOI umožňuje identifik��ciu a riadenie intelektu��lneho obsahu, riadenie
meta��dajov, sp��janie použ��vateľov s poskytovateľmi digit��lneho
obsahu. http://www.doi.org/ |
| DTD
(Document Type Definition) |
Defin��cia typu
dokumentu je aplikačný program definuj��ci typ dokumentu v kontexte
jazyka SGML. Je to n��vod pre prehliadač, sprac��vaj��ci dokument.
Hovor�� mu, ak�� prvky dokument použ��va a ako m�� s nimi zaobch��dzať. http://www.w3schools.com/dtd/default.asp |
| Dublin Core | Je form��lny štandard
pre popis meta��dajov prvkov. Je výsledkom medzin��rodnej dohody,
ktor�� definuje minim��lne informačn�� zdroje popisu, pre použitie
v prostred�� webu. http://purl.org/DC/ |
| EAD
(Encoding Archival Description) |
Bol vyvinutý pre
potreby Spoločnosti amerických archiv��rov a je určený na popis
archiv��li�� a rukopisov. Obsah ��dajov m�� rel��cie na popis form��tov
hlavičiek TEI ale je tiež v s��lade s pravidlami ISAD(G) ─ International
Standard Archival Description. Z��znam meta��dajov m�� podobn�� členenie
na ��seky ako vo form��te TEI, ale obsahuje aj ��daj pre URI. http://www.loc.gov/ead/ |
| EAN
(European Archival Network) |
Pon��ka tieto služby:
inform��cie pre eur��pske arch��vy, rešeršn�� služby pre arch��vy
a výmena a kontakt pre arch��vne syst��my. http://www.european-archival.net/ |
| EDI
(Electronic Data Interchange) |
Je spôsob komunik��cie
medzi dvoma nez��vislými subjektmi, pri ktorej doch��dza k výmene štandardných
štrukt��rovaných dokumentov elektronickou formou.
Údaje s�� štrukt��rovan�� podľa vopred dohodnutých štandardov a vo forme spr��v n��sledne elektronicky
automaticky pren��šan�� bez prispenia človeka. http://www.webopedia.com/TERM/E/EDI.html |
| FRBR
(Functional Requirements for Bibliographic Records) |
Definuje funkcie
bibliografick��ho z��znamu vytv��ran��ho pre rôzne druhy dokumentov,
pre rôzne spôsoby využitia a pre rôzne použ��vateľsk�� potreby.
S��časne odpor��ča z��kladn�� ��roveň funkčnosti a požiadavky na
z��kladn�� ��daje pre z��znamy vytvoren�� n��rodnými bibliografickými
agent��rami. http://www.oclc.org/research/projects/frbr/ |
| GILS
(Government Information Locator Service) |
Meta��dajový form��t
vytvorený (the US Federal Government) pre potreby identifik��cie, umiestnenia
a popisu verejne dostupných informačných zdrojov, vč��tane elektronických
informačných zdrojov. http://www.gils.net/ |
| HTML
(Hypertext Mark-up Language) |
Hypertextový značkovac��
jazyk je štandardom pre tvorbu web dokumentov. Z��kladom tohto jazyka
s�� značky, čo je text v ostrých z��tvork��ch. Internetový prehliadač
m�� za ��lohu vyhodnotiť a spracovať text v z��tvork��ch. http://www.htmlgoodies.com/ |
| HTTP
(HyperText Transfer Protocol) |
Protokol pre prenos
str��nok medzi web serverom a prehliadačom. Jednoduchý aplikačný
protokol vystavený nad protokolom TCP. Bezstavový protokol modelu
požiadaviek. http://www.w3.org/Protocols/ |
| ICOM
- CIDOC
(Medzin��rodný výbor pre dokument��ciu v r��mci Medzin��rodnej rady m��ze��). |
ICOM je medzin��rodn��
mimovl��dna organiz��cia m��ze�� a profesion��lnych m��zejných pracovn��kov,
ktor�� sa zaober�� presadzovan��m z��ujmov muzeol��gie a ďalš��ch
discipl��n, s��visiacich s riadenim a prev��dzkou m��ze��. CIDOC-CRM
– CIDOC Conceptual Reference Model – objektovo orientovaný
referenčný model, ktorý definuje form��lnu štrukt��ru popisu ��dajov.
V ICOM vznikol tzv. objektovo orientovaný Konceptu��lny referenčný
model (Conceptual Reference Model CRM). Tento model sa snaž�� abstrahovať
od konkr��tnych spôsobov popisu a snaž�� sa stanoviť pr��ve tak��
entity, pomocou ktorých by bolo možn�� pr��pady kompatibilne riešiť.
Model sa zaober�� tzv. CRM entitou, ku ktorej sa vzťahuj�� ďalšie
významn�� entity; na najvyššej ��rovni s�� to časov�� entita, existencia,
časový interval, miesto a rozmer. Ide o pomerne zložitý koncept,
teraz už ISO štandard, ktorý sa v podstate snaž�� vyjadriť komplexnosť
vzťahov medzi popisnými prvkami na vyššej ��rovni, než s�� pr��slušn��
popisn�� pravidl��. Model je schopný napr��klad vyjadriť vzťah času
k rôznym popisným prvkom alebo rôznym vzťahom osôb k rôznym popisným
prvkom. http://cidoc.ics.forth.gr/ |
| ISAD(G)
(General International Standard Archival Description) |
Poskytuje všeobecn��
pravidl�� pre spracovanie arch��vnych materi��lov. Použ��va sa v prepojen��
s n��rodnými štandardami, ako z��klad pre vývoj n��rodných štandardov. http://www.ica.org/biblio.php?pdocid=1 |
| ISBN
(International Standard Book Number) |
Medzin��rodn��
štandardn�� č��slo knižných dokumentov. N��rodn�� agent��ra
ISBN je n��rodným strediskom pre ISBN, Bookland ISBN. Spolupracuje
s organiz��ciami pre tieto syst��my a s ich n��rodnými členmi. Buduje
b��zy ��dajov pre potrebu medzin��rodnej evidencie dokumentov, verejn��
knižnično-informačn�� služby a vn��torn�� využitie. http://www.isbn-international.org/en/index.html |
| ISO 2709 | Form��t na výmenu
bibliografických ��dajov na magnetickej p��ske. Po roku 1996 sa norma
vol�� Form��t na výmenu inform��ci��. Na Slovensku je to norma STN
ISO 2709. http://www.phpclasses.org/browse/package/1813.html |
| ISSN
(International Standard Serial Number) |
Medzin��rodn��
štandardn�� č��slo seri��lu jednoznačne identifikuje pokračuj��ce
pramene, ktor�� zahŕňaj�� seri��ly (tlačen�� časopisy, magaz��ny,
adres��re, ročenky, noviny, monografick�� s��rie, elektronick�� časopisy,
e-seri��ly) a integruj��ce pokračuj��ce pramene (aktualizovan�� datab��zy,
webov�� str��nky a publik��cie na voľných listoch). http://www.issn.org/ |
| LDAP
(Lighweight Directory Access Protocol) |
Je to internetovský
protokol založený na X.500, ktorý sa optimalizoval s ohľadom na hierarchicky
štrukt��rovan�� inform��cie a ktorý sa použ��va na pr��stup k adres��rovým
služb��m. http://cs.wikipedia.org/wiki/LDAP |
| MARC
(Machine Readable Cataloguing) |
Rodina form��tov
založen�� na ISO 2709 pre výmenu bibliografických a s��visiacich inform��ci��
v strojovom k��de. Napr. USMARC, UKMARC and UNIMARC. http://www.loc.gov/marc/ |
| METS
(Metadata Encoding and Transmission Standard) |
XML sch��ma pre
k��dovanie popisných, štruktur��lnych a administrat��vnych meta��dajov
digit��lnych objektov. Použ��va sa na podporu výmeny digit��lnych
objektov medzi ��ložišťami, skladmi. Vývoj util��t na bežn�� prezent��ciu
a archiv��ciu digit��lnych objektov. http://www.loc.gov/standards/mets/ |
| MODS
(Metadata Object Description Schema) |
XML sch��ma vyvinut��
Library of Congress pre reprezent��ciu MARC s��mant��k v značkovacom
jazyku XML. MODS môže byť použ��vaný pri prenose vybraných ��dajov
z MARC21 z��znamov alebo pre tvorbu pôvodných zdrojových popisných
viet podľa bohatšej špecifik��cie ako Dublin Core, ale menej ��plne
ako plný MARC. http://www.loc.gov/standards/mods/ |
| OAI-PMH
(Open Archives Initiative Protocol for Metadata Harvesting) |
Iniciat��va otvorených
arch��vov je iniciat��vou z oblasti digit��lnych knižn��c. Koncept
OAI sa s��streďuje najmä na pr��stup k ��dajom, na limitovan�� rešeršn��
funkcie rea-lizovan�� cez meta��daje (metadata harvesting). Pôvod iniciat��vy
OAI je v oblasti e-lektronick��ho publikovania, predovšetkým odborn��ho
– pod pojmom arch��v sa pri-m��rne rozumie “sklad” vedeckých/odborných
čl��nkov a št��di��, určen�� na š��renie v r��mci odbornej komunity.
Otvorenosť sa ch��pe na ��rovni syst��movej ar-chitekt��ry v zmysle
definovania rozhran��, umožňuj��ce pr��stup k ��dajom rôznych producentov. http://www.openarchives.org/OAI/openarchivesprotocol.html |
| PURL
(Persistent Uniform Resource Locator) |
Trvalý unifikovaný
lok��tor zdroja. Sl��ži na odstr��nenie probl��mov s častou zmenou
URL adries. Vznikol ako medzi krok pre zabezpečenie st��leho pr��stupu
k sieťovým zdrojom do času plnej funkčnosti URN. http://purl.oclc.org/ |
| RDF
(Resource Description Framework) |
Je všeobecne zameraným
jazykom určeným na reprezent��ciu inform��ci�� na Webe.
RDF vyvinulo World
Wide Web Consortium (W3C), aby položilo z��klad pre inter-operabilitu
meta��dajov medzi rôznymi komunitami popisuj��cimi informačn�� zdroje. http://www.w3.org/RDF/ |
| SGML
(ISO 8879)
(Standard Generalised Mark-up Language) |
Štandard uv��dzaj��ci
pravidl�� pre definovanie tag s��borov, ktor�� určuj�� ako s�� form��tovan��
strojom čitateľn�� texty dokumentov. Nez��visle od dan��ho poč��tačov��ho
syst��mu alebo programu. http://www.w3.org/MarkUp/SGML/ |
| TCP
(Transmission Control Protocol) |
Prev��dza spr��vy
do sekvencie paketov na zdrojovom uzle a potom ich znovu zo-stavuje
do pôvodných spr��v na cieľovom uzle siete. IP (Internet Protocol)
obhos-podaruje adresovanie a to tak, aby pakety mohli byť smerovan��
nielen cez rad uz-lov, ale dokonca aj cez rad siet�� pracuj��cich s
rôznymi komunikačnými protokolmi. http://en.wikipedia.org/wiki/Transmission_Control_Protocol |
| TCP/IP
(Transmission Control Protocol/Internet Protocol) |
Prenosový a komunikačný
protokol, ktorý sa stal jedným z najpouž��vanejš��ch štandardov.
Umožňuje kvalitn�� použ��vanie vrstiev. Najčastejšie pracuje v tretej
a v štvrtej vrstve. http://www.webopedia.com/TERM/T/TCP_IP.html |
| TEI
(Text Encoding Initiative) |
Je medzin��rodný
interdisciplin��rny štandard určený knižniciam, m��ze��m, vydavateľom
a študentom. Je to komplexný form��t na k��dovanie ��plných textov
všetkých typov so zameran��m na detailný textový rozbor. Z��kladn��
špecifik��cia meta��dajov hlavičiek (Headers ) TEI popisu textových
zdrojov vych��dza z pravidiel AACR2. Štrukt��ra hlavičky môže mať
štyri časti: popis cel��ho s��boru, popis k��dovania textu, popis
vecn��ho charakteru a ��daje o rev��zii textu. http://www.tei-c.org/ |
| URI
(Uniform Resource Identifier) |
Štandard popisuj��ci
umiestnenie objektu na internete. Popisuje mechanizmus pr��stupu k objektu
(napr. protokolu), určenie poč��tača (napr. DNS, IP), kde je objekt
umiestnený a umiestnenie objektu na poč��tači (napr. cestu a n��zov
s��boru). http://www.w3.org/Addressing/ |
| URL
(Uniform Resource Locator) |
Je adresa, ktor��
jednoznačne identifikuje nejaký zdroj v Internete. URL nie je obmedzený
len na službu WWW, ale obsahuje cel�� spektrum služieb (WWW, FTP,
e-mail, telnet, ...). http://www.w3.org/Addressing/ |
| W3C
(World Wide Web Consortium) |
Je medzin��rodn��
konzorcium, ktor��ho členovia spoločne s verejnosťou vyv��jaj�� webov��
štandardy pre World Wide Web. http://www.w3.org/ |
| XML
(Extensible Markup Language) |
Je jednoduchý,
veľmi flexibilný, textový form��t odvodený od SGML (ISO 8879). Pôvodne
bol navrhnutý, aby splnil požiadavky na masov�� elektronick�� publikovanie.
Zohr��va dôležit�� ��lohu pri celosvetovej výmene rôznych d��tových
štrukt��r nielen v prostred�� World Wide Webu, ale aj v iných prostrediach
vyžaduj��cich d��tov�� komunik��ciu. http://www.w3.org/XML/ |
| X.500 | Štandard definuje
určit�� z��kladn�� sadu atrib��tov, resp. typov z ktorých sa konštruuj��
jednotliv�� položky z��znamov. http://www.earchiv.cz/a909s200/a909s213.php3 |
All Rights Reserved Powered by Free Document Search and Download
Copyright © 2011