SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA  
 V NITRE  

Rektor: prof.Ing. Mikul��š L��tečka, PhD.  


FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO  
 INŽINIERSTVA  

Dekan: doc.Ing.Karol Kal��z, Csc.  
 
 
 
 
 
 


Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka  
 Punica granatum L. a jeho obsahov��  
 l��tky  

Diplomov�� pr��ca  
 
 
 
 
 
 


Katedra ovocin��rstva, vinohradn��ctva a vin��rstva Ved��ci katedry: Doc. Ing. Paulen Oleg, PhD.  


Ved��ci pr��ce: Doc. Ing. Paulen Oleg, PhD.  
 

Zuzana R��kayov��  
 


Nitra 2008

 


 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA  
 V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO  
 INŽINIERSTVA

Katedra: Ovocin��rstva, vinohradn��ctva a vin��rstva  


Akademický rok: 2007-2008  
 
 


ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE  
 
 
 


Študent: Zuzana R��kayov��

Študijný  odbor: Z��hradn��ctvo

Študijn�� špecializ��cia:  Ovocin��rstvo  
 


V zmysle 3.časti, čl.21Študijneho poriadku FZKI SPU v Nitre z roku 2005 V��m zad��vam t��mu diplomovej pr��ce :    Analýza stavby plodu  gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a jeho obsahov�� l��tky.  

Cieľ pr��ce: analýza stavby plodu Gran��tov��ho jablka a jeho niektor�� obsahov�� l��tky.  

R��mcov�� metodika pr��ce:  

- Št��dium dom��cej a zahraničnej literat��ry

- Pr��prava metodiky 
 

2

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

   - Analýza plodu

   - Chemick�� rozbory na niektor�� obsahov�� l��tky

   - Tabuľkov�� spracovanie

   - Rozsah grafických pr��c:

   - Rozsah textovej časti:

   - Literat��ra: 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

3

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Ved��ci diplomovej pr��ce: Doc.Ing Oleg Paulen, PhD 
 
 
 

D��tum zadania diplomovej pr��ce: 2005 
 
 
 

Harmonogram postupu pr��ce: 

    Pr��prava metodiky: 2005 

    Liter��rna rešerš: 2005-2006 

    Vlastn�� riešenie pr��ce: 2005-2007 

    Spracovanie výsledkov: 2008 

    Spracovanie dipl. pr��ce: 2008 
 
 
 
 
 

D��tum odovzdania diplomovej pr��ce:  15.m��ja 2008  
 
 
 
 
 

Doc.Ing.Oleg Paulen, PhD. Doc.Ing Karol Kal��z, CSc. 

Ved��ci katedry Dekan 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

4

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 

ABSTRAKT  

 Gran��tov�� jablko Punica granatum L. je jedným z cudzokrajných ovocných druhov, ktor�� si u n��s z��skali veľk�� obľubu nielen výnimočnými plodmi, ale predovšetkým svoj��m vzhľadom s osobitnými zvl��štnosťami a exotickou kr��sou.

 Cieľom diplomovej pr��ce bola analýza stavby plodu Gran��tov��ho jablka a jeho niektor�� obsahov�� l��tky.

  Analýza sa robila v��žen��m plodov  prerezan��m plodov, odstr��nen��m bl��n a gran��l. N��sledne sa odv��žili, a robili rozbory.

Predmetom n��šho sledovania bolo zhodnotenie stavby plodov, charakteristika

Slovenských a zahraničných odrôd. Výsledky boli spracovan�� a vyhodnoten�� v z��vere diplomovej pr��ce.

   Predpoklad�� sa , že dosiahnut�� výsledky prispej�� k doposiaľ z��skaným poznatkom v oblasti stavby plodu Punica Granatum L.  
 
 

Kľ��čov�� slov��: gran��tov�� jablko, stavba plodu, obsahov�� l��tky  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

5

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 

ABSTRACT  
 

Pomegranate Punica granatum L is one from foreign fruit species, which earn big

popularity in our country not only because of its extraordinary fruits but also because of its specific appearance and exotic beauty.

 The aim of the thesis is analysis of structure of pomegranate fruit and some of its natural substances.

 Analyses were done by weight of fruits, by splitting the fruits, removing membranes and granules.

They were immediately weighted a analysis was made.

 The aim of our observation was valuation of structure of fruits, characteristics of Slovak and foreign species. The results were summarized and evaluated in conclusion of the thesis.  
It is expected that the results we achieved, will contribute to enlargement of knowledge  
existing in the area of fruit structure of Punica Granatum L.  
 
 
 
 
 

KEY WORDS: pomegranate, fruit structure, natural substances  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

6

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

ČESTNÉ VYHLÁSENIE  


Podp��san�� Zuzana R��kayov�� vyhlasujem, že som diplomov�� pr��cu na t��mu „Analýza stavby plodu Punica granatum L.“ vypracovala samostatne  
s použit��m uvedenej literat��ry.

   Som si vedom�� z��konných dôsledkov v pr��pade, ak hore uveden�� ��daje nie s�� pravdiv��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 


V Nitre dňa 7.m��ja 2008 podpis autora

diplomovej pr��ce  
 
 
 
 
 


7

 


 
 
 


Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

POĎAKOVANIE  
 


Touto cestou chcem poďakovať p��novi prof. Ing. J��novi Matuškovičovi Phd. Za pomoc , odborn�� vedenie, cenn�� rady a pripomienky pri vypracovan�� mojej diplomovej pr��ce.  
 
 


V Nitre 7.m��ja 2008 Podpis autora 
 
 
 
 
 
 

8

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 

Použit�� označenie 
 

g - gram

mg - miligram

g.kg^-1 - gram na kilogram

% - percent��

malum - jablko

pomum - ovocie

granum - zrno

Tab - tabulka 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

9

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 

OBSAH 
 

   - titulný list

   - zad��vac�� protokol

   - abstrakt

   - abstrakt po anglicky

   - čestn�� vyhl��senie

   - poďakovanie

   - použit�� označenie

   - obsah

ABSTRACT... ..6

1 ÚVOD... ...12

2 PREHĽAD LITERATÚRY... ...14

  2.1 Pôvod, rozš��renie a význam pestovania gran��tov��ho jablka ... ...14

  2.2 Význam pestovania - využitie... .20

  2.3 Nutrične cenn�� l��tky... .23

    2.3.1 Vitam��n C... ..24

    2.3.2 Organick�� farbiv�� ... .25

    2.3.3 Sacharidy ... ..28

    2.3.4 Fosfor... ..36

    2.3.5 Drasl��k... .37

   2.3.6 V��pnik... .39

   2.3.7 Železo... ..40

   2.3.8 Meď... ..42

  2.4 Odrodový sortiment Punica granatum L... .43

3 CIEĽ... ...49

4 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE... ..50

5 DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA... ...51

 5.1 Zhodnotenie stavby plodov... ...51

 5.2 Charakteristika Slovenských odrôd z tabuľky rozborov ... ...63

    5.2.1 Charakteristika zahraničných odrôd z tabuľky rozborov... ..64 
 

10

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

  6 ZÁVERY ... ...67

7 Použit�� literat��ra... ..68 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

11

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

1 ÚVOD  

     Ľudsk�� spoločnosť je už od nepamäti spojen�� s pr��rodou. V s��časnej  
dobe sa čoraz viac dost��vaj�� do popredia z��ujmu ot��zky zveľaďovania  
prostredia človeka, ktor�� vplýva na jeho oprim��lny, racion��lny vývin. .  
S narastan��m ponuky na trhu st��pa aj z��ujem o menej zn��me ovocn�� druhy,  
ako s�� mango, pap��ja, liči , avok��do, figy, či gran��tov�� jablko, ktorých  
pestovanie sa viaže na exotick�� krajiny. Mnoh�� z týchto zelených poslov  
tr��pov a subtr��pov s�� pestovateľsky veľmi atrakt��vne, pretože čaatokr��t  
sp��jaj�� v sebe kr��su s ��žitkom. Zauj��mav�� však je, že dnes v št��toch, kde  
z��hrady mali doteraz okrasný charakter, ako napr, v USA a Anglicku znova  
sadia ovocn�� stromy a dokonca aj šľachtenie nových s��rt sa zameriava na  
z��skanie takých ovocn��ch plodin, ktor�� maj�� byť okrasn�� listom, kvetom,  
alebo plodom ale aj prin��šať ovocia.

     Pestovanie netradičných druhov ovocia cudzieho i dom��ceho pôvodu si vyžaduje venovať zvl��štnu pozornosť pre vysok�� nutričn�� hodnotu plodov  
a pre obsah niektorých l��tok v plodoch. Obohacuj�� tak druhov�� skladbu  
ovocia, s�� využiteľn�� pre rôzne sf��ry priemyslu vzhľadom na všestrann��  
možnosť ich využita, ich pestovanie umožn�� zn��žiť dovoz ovocia zo  
zahraničia a taktiež možno predpokladať, že ich pestovanie bude v bud��cnosti ekonomicky výhodn��. Ich pestovanie si vyžaduje dostatočný prieskum ich  
biologických, pestovateľských a spracovateľských vlastnost��, ako aj  
zhodnotenie ekonomiky ich opestovania.

Úžasn�� ovocie pln�� chutnej šťavy a zdravia býva na trhu len od

septembra do janu��ra. No dok��že zmeniť každ�� jedlo v mimoriadny z��žitok.  
Azda preto, že vyzer�� tak exoticky, sa v našej kuchyni a na našom jed��lnom  
l��stku m��lo použ��va, pritom vychutnať si ho je tak�� jednoduch��.Gran��tov��  
jablko dostalo takýto n��zov preto, lebo m�� vo svojom vn��tri ukryt�� stovky  
krvavočervených semienok obalených akoby vrec��škami po okraj naplnenými  
lahodnou šťavou. T��to šťavu môžeme použiť na dochutenie alebo zafarbenie  
sladkých jed��l alebo nimi kr��sne doplniť vzhľad pod��vaných jed��l. Z jadierok  
sa vyr��ba červený sirup zn��my pod n��zvom Granadina, hojne využ��vaný  
barmanmi pri pr��prave koktailov. Šupka jablka s dužinou m�� schopnosť farbiť  
 

12

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

kožu a v niektorých krajin��ch sa na to ešte aj dnes využ��va. Vo farm��cii sa spracov��va aj kôra a koreň.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

13

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

2 PREHĽAD LITERATÚRY  
 

2.1 Pôvod, rozš��renie a význam pestovania gran��tov��ho jablka  

  Pôvod jabĺčka je asi v Perzii alebo Č��ne. Patr�� medzi najstaršie ovocie,  
ktor�� ľudstvo pozn��. Star�� Rimania ho nazývali kart��ginským (p��nskym)  
jablkom, pretože do Talianska sa dostalo pr��ve cez Kart��go. Maori priniesli  
jablko aj do Španielska niekedy okolo roku 800 a n��zov miesta Granada  
vznikol pr��ve vďaka gran��tov��mu jablku. Nakoniec sa dostalo aj do znaku  
Granady. Gran��t dostal meno tiež po jabĺčku, a to vo Franc��zsku v 18.  
storoč��- takisto ako aj neskôr vzniknut�� oddiely "gran��tnikov". Predpoklad��  
sa, že aj kameň nes��ci toto meno ho dostal po tomto ovoc��. Na americký  
kontinent sa jabĺčko dostalo s dobyvateľmi, ale nestalo sa tak�� popul��rne ako  
na Bl��zkom či Ďalekom východe, kde je aj s��časťou n��boženských obradov.  
http://www.sme.sk/c/3674022/Dnesne-menu-Granatove-jablko.html

V Biblii sa spom��na ako jablko hriechu, ktor�� dala Eva Adamovi. V

židovskej viere je jabĺčko s množstvom semien symbolom nesmrteľnosti. Aj Egypťania pochov��vali svojich mŕtvych spolu s gran��tovým jablkom, ktor�� predstavovalo nesmrteľnosť. Chetitský boh žehnal kvetom, hroznu, obiliu a gran��tovým jablk��m. V Č��ne sa na svadbe dodnes pod��vaj�� novomanželom cukrovan�� semienka jablka. Berbersk�� ženy si veštili množstvo potomkov tak, že kreslili na zem kruh, do ktor��ho vhodili gran��tov�� jablko a koľko semienok z neho vyletelo, toľko det�� sa im malo narodiť.

   Gran��tov�� jablk�� s�� rozš��ren�� v teplejš��ch oblastiach Bl��zkeho a Ďalek��ho  
východu, ale aj v subtropických oblastiach cel��ho sveta.Je z jednou m��la  
rastl��n, ktor�� boli odd��vna predmetom b��jok a povest��. Už v starovekom  
Gr��cku bol zasvätený bohyniam Afrodite a H��re ako symbol plodnosti  
a l��sky.  Gran��tov�� jablko - Hom��r ho nazýval ovoc��m sladkým ako med.  
Stalo sa symbolom zmyselnej l��sky, pretože v klasickej mytol��gii to bolo  
ovocie, ktor�� Persefona hodila späť vl��dcovi podsvetia, H��desovi, keď ju  
don��til, aby doň zahryzla. Je symbolom manželstva a plodnosti, sp��ja sa s  
bohyňou matkou, ako aj s bohyňami l��sky. Gran��tov�� jablko Rimania nazývali  

14

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

„jablkom Kart��ga“. V Stredomor�� plody so šťavnatou dužinou a mnohými jadierkami symbolizuj�� veľa det��. Podľa č��nskej budhistickej trad��cie je gran��tov�� jablko jedným z troch požehnaných ovoc��.

http://www.witchesworld.estranky.cz/clanky/jazyk-symbolov/symbolicka-rec- 
rastlin

   Legenda hovor�� , že to bol strom l��sky v biblickom raji. Aj v s��časnosti sa v niektorých krajin��ch udržuje zvyk, kde sa novomanželom h��džu pod nohy gran��tov�� jeblk��, ktor�� maju zabezpečiť potomstvo a šťastie ( Huš��k et al., 1996). Pre podobnosť s tmavočervenou farbou šťavy z plodov boli podľa neho pomenovan�� i Česk�� polodrahokamy (Karas, 1998) .

     V starom predkrasťanskom Egypte bol považovaný za posvätný ker, jeho plody sa našli aj v egyptských hrobk��ch. Od nepamäti je s��časťou  
n��boženských obradov, rezb��rských výzdob, n��boženských stavieb, malieb chr��mov a svätýň v Č��ne, Egypte a Perzi. Gran��tov�� jablko (hebrejsky rimon) bolo kedysi znakom židovsk��ho kr��ľovstva. Hovor�� sa o nich, že v sebe  
ukrývaj�� až 613 zrniečok. Toľko, koľko je v judaizme prik��zan��  
(http://www.tiferet.cz/tu.html, 2003-11-11).

Bolo aj symbolom rôznych ��vah a filozofi��. Porovn��vala sa jeho

anatomick�� stavba a obsah plodu s ľudským dobrom a zlom. Napr��klad ľudov��  m��drosť hovor�� „Aj v tom najhoršom človeku je toľko dobra, koľko je  
v gran��tovom jablku semien“. Vieme, že plod gran��tovn��ka skrýva 700-1200 semnien, každ�� osobitne balen�� šťavnatým g��lom purpurovej farby. Filozof ďalej na z��klade tohoto poznania rozv��dza svoju filozofiu a hovor�� o určitej potrebe miesta na tomto svete tak, že „Každý človek potrebuje trochu miesta , kde môže byť s��m“. No a plod gran��tovn��ka (naša plan��ta) s množstvom  
semien (ľudia), je toho kr��snym pr��kadom.

     Podľa Hudsona (1917) v Amerike je gran��tovn��k cudzokrajn�� rastlina,  
ktor�� sa Španielmi rozš��rila do Mexika, kde sa pestuje spoločne s olivou  
a figovn��kom. Neskoršie bol jezuitskými mision��rmi prenesený do dnešnej  
Kalifornie. V s��častnosti je najviac gran��tovn��kových výsadieb v USA, kde  
boli vyšlachten�� nov�� odrody. V št��toch Kalifonia, Arizona, Nevada, Georgia  
 
 
 

15

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

a Alabama m�� gran��tovn��k priemyselný význam. Priemern�� ročn�� produkcia gran��tových jabĺk tu dosahuje okolo 270 000 ton.

N��zov gran��tov��ho jablka - Punica granatum poch��dza z latinsk��ho n��zvu  
mala granata alebo zrnit�� jablk�� , poch��dzal však podľa všetk��ho z Perzie.  
Druh�� časť botanick��ho latinsk��ho n��zvu naznačuje, že ho už v dob��ch pred  
našim letopočtom po zemiach okolo Stredozemn��ho mora rozš��rili P��ni, avšak  
ešte pred nimi ho pestovali Feničania, Egypťania i Židia. V s��časnej dobe sa  
pestuje vo všetkých tropických a subtropických krajin��ch a do strednej  
eur��py prich��dza zo Stredomoria a zo z��moria a predovšetkým z Braz��lie.

     G. Jablko (Punnica Granatum L.)  vyrast�� v Ir��ne od starovekých čias  
a v tejto krajine je pr��tomn�� vysok�� ��roneň diverzity tohto ovocia. Jasn��  
identifik��cia  genotypov G.J. je  veľmi dôležit��  z rôznych dôvodov, hlavne  
z dôvodov kr��ženia. RAPD značky boli použit�� na št��dium 24 genotypov,  
niektor�� z nich maj�� podobn�� men�� ale zozbieran�� boli na dvoch miestach.  
Na extrkciu DNA bola použit�� met��da Vroh Bietal ( 1996), a 113 testov bolo  
na nich uskutočnených z nich 27 uk��zalo dobr�� amplifik��ciu-zosilnenosť a  
vyprodukovalo 158 polymorfických skup��n. Clustrova analýza využ��vaj��ca

Jaccardov koeficient podobnosti a UPGMA met��da rozdelili tieto typy  do 8  
subclustrov zo vzdialenostou 0,64 dendograme. Genotypy s podobnými  
menami nepreuk��zali vysok�� podobnosť a rozptýlili sa do rozličných  
subclustrov. Geografický pôvod genotypov zapr��činil vysoký stupeň  
ovplyvnenia, kým charakteristiky ako farba ovocia alebo chuť, nepreuk��zali  
veľký vplyv. Pozorovan�� rozdiely uk��zali bohatosť genetických zdrojov  
Gran��tov��ho jablka v Ir��ne. Tatiež RAPD značky sa uk��zali ako vhodn��  
technika na št��dium genetiky Gran��tov��ho jablka.(Department of  
Horticultural Sciences, Faculty of Agriculture, University of Tehran,  
Karaj 31587, Iran)

Gran��tovn��k patr�� medzi nen��ročn�� dreviny, vyskytuj��ce sa v aridných

oblastiach aj v stredavo vlhkom podneb�� tr��pov. Úrodu môžu prin��šať až tri  
kr��t ročne (NOVAK- SCHULZOVÁ, 2002). U n��s ho možno n��jsť  
v chr��nených z��kutiach z��hradiek v najteplejš��ch oblastiach na svahoch  
s južnou expoz��ciou, alebo môže byť s��časťou chaldnejš��ch  
interi��rov.(TRUHLÁŘ, 1987). Najväčšie pestovateľsk�� plochu zaber��  

16

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

v Španielsku, v Portugalsku, Turecku, Gr��cku a Taliansku, dalej v Indi��,

niejktorých lokalit��ch severnej a južnej Ameriky, Austr��lie, Ir��nu,

Afganistanu a Pakistanu (VORONOCOV - ŠTEIMAN, 1982). Dnes sa

v hojnom počte pestuje na Kryme, Černomorskom pobrež�� Gr��zie, v Strednej Ázi��, ale i v oblasti Stredozemn��ho mora a v Amerike. Vyhovuje mu  
subtropick�� kl��makontinent��lnegho typu t.j. s dlhým, hor��cim letom bez  
väčš��ch zr��žok a s pomerne chaldnou vlhkou zimou. Druh je rozš��rený od  
Balk��nu po Himal��je, ale ako ovocný druh je vys��dzaný do tropických  
a subtropických oblas�� stredozemn��ho mora, južnej Ázie, Austr��lie a Ameriky (DLOUHÁ - RICHTER - VALÍČEK, 1995)

  Ďalej uv��dzame inform��cie z rôznych webových str��nok, ktor�� doplnia rôzne pohľady na pôvod a rozš��renie gran��tov��ho jablka

Gran��tov�� jablko je opadavý strom so širokými listami a pestuje sa pre

plody aj kvety. Jeho domovinou je Ázia a oblasti okolo Stredozemn��ho mora. Kvety sa objavuj�� v lete a zvyčajne s�� jasnošarl��tov��.

http://www.bonsaj.sk/interierove-bonsai/granatove-jablko-punica-granatum- 
nana.php

Gran��tovn��k p��nsky je prastarou drevinou subtr��pov. Poch��dzaj��cou

pravdepodobne z Prednej a Strednej Ázie, ktor�� sa v kult��re pestuje viac než 5000 rokov

(http://www.gymkh.cz/view.php?cisloclanku=2005110301,  2008-02-15).

Podľa dalšieho zdroja vych��dza jeho pôvod za Strednej Ázie,

pravdepodobne z Perzie. V s��časnosti sa pestuje v z��padnej a strednej Ázii, v okol�� Stredozemn��ho mora a v severnej Indii. Gran��tovn��k je veľmi  
polul��rnym ovoc��m na celom strednom aj bl��zkom východe. Hoci sa to ned�� dok��zať, ale ovocie „stromu poznania“ je spom��nan�� už v biblkickej hist��rii a už vtedy bolo pravdepodobne myslen�� na s��časný gran��tovn��k p��nsky, hoci väčšina ľudstva z��padnej Eor��py ťažko ver�� , a preto presadzuj�� n��zor , že to bolo jablko. Jetu tiež paralera z gr��ckej mytol����ogie, kde pozemsk�� bohyňa Demeter zatratila jej dc��ru Persephone do podsvetia boha hadesa, pretože jej vzala jedno zrniečko z gran��tov��ho jablka.  
 
 
 

17

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Vych��dzaj��c z prameňov d��vnej minulosti boli stromi z��kladom mnohých  
n��boženstiev, mnohých legiend a mýtov o vzniku sveta a pod. Z ovšetkých  
konč��n sveta, kde sa n��rody mohli medzi sebou len ťažko ovplyvniť n��zormi  
sa vych��dza z prastar��ho učenie , kde strom zohr��val ��lohu pôvodcu života.  
Aj o „strome poznania“ v rajskej z��hrade s�� dohady, či išlo skutočne o jablko  
ak�� pozn��me dnes. Vedeck�� fakty však dokazuj��, že v starej hebrejčine jablko  
nepoznali. Skôr by sa mohlo jednať o gran��tovn��k, marhuľu alebo najmä  
o figovn��k. Takýto strom bol najmä v starom Egypte uctievaný ak o posvätný.  
(http://e-kysuce.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=2561  
,2008-02-20)

     Podľa dobov��ho a mystick��ho výkladu „Šir haširim“ je pravlasťou gran��tovn��ka Perzia, odkiaš sa rozš��ril po celom výchde a veľmi skoro sa udom��cnil v palest��ne, kde s�� podľa neho pomenovan�� i mnoh�� osady. Jeho kvety boli inšpir��ciou pre mnohých umelcov a z plodov sa pripravovalo výborn�� v��no, ktor�� si z��skalo veľk�� obľubu

(http://www.olam.cz/aktuality/akce/studie/Shirhashirim.pdf, 2005-04-15)

     Gran��tovn��k p��nsky, je domorodým ovoc��m Ir��nu, Himal��j�� v severnej Indi��. Kult��rnou cestou bol v d��vnej minulosti prenesený do Stredomoria. Vo eľkom je pestovan�� v celej Indi�� a v suchš��ch oblastiach južnej Ázie,  
Malajzie, východnej Indie a v tropickej Afrike. Strom gran��tovn��ka bol  
prenesený do Kalifornie v roku 1769 španielmi os��dluj��cimi Ameriku. V tejto krajimne je pestovaný kvoli plodom , predovšetkým v suchš��ch častiach  
Kalifornie a Arizony(http://www.bouquetoffruits.com/fruit- 
facts/pomegranate-facts.html , 2007).

Po dobyt�� Mexika Cort��zom v roku 1521 bol gran��tovn��k prinesený 

jezuitskými mision��rmi zo Španielska do Ameriky. Z Mexika bol ďalej

misiami prenesený severnejšie do Kalifornie a pravdepodobne aj východne to  
Texasu. Niektor�� gran��tovn��ky sa udom��cnili v pobrežných oblastiach USA  
(http://aggie-horticulture.tamu.edu/southerngarden/punica.html , 2007).

     Ud��va sa taktiež pôvod a rozš��renie gran��tovn��ka v severnej Indi�� - od  
Ir��nu až po Himal��je. Pestuje sa od d��vnych historických čias  
v stredozemných oblastiach Azia, Afriky a Eur��py. Ovocie sa použ��valo na  
 

18

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

najrôznejšie ��čely a zmienka o ňom sa objavila už Egyptskej mytol��gi��

a v umen��, v Starom z��kone biblie a v babylonskom t��lmune. Nosili ho p��štne  
karav��ny na uhasenie smädu. Pestovanie gran��tovn��ka sa rozš��rilo z Ir��nu do  
strednej a južnej Indie okolo 1. storočia n.l. a zpom��na sa r��stlo v Indon��zi��  
okolo roku 1416. Jeho pestovanie  bolo rozš��ren�� v Indi�� a v suchš��ch  
oblastiach juhovýchodnej Ázie, Malajzie, východnej Indei a tropickej Afriky.  
Najvýznamnejšie oblasti pestovania s�� Egypt, Č��na, Afganistan, Pakistan,  
Banglad��š, Ir��n, Irak, India, Barma a Saudsk�� Ar��bia. Komerčn�� ovocn�� sady  
s�� v pobrežnej n��žine Izraela a v Jord��nskom ��dol��. Bežne sa pestuej aj na  
Bermud��ch , kde sa udom��cnil asi v roku 1621 a len ojedinele sa vyskytuje na  
Baham��ch, v z��padnej Indi�� a tropických oblastiach Južnej a Strednej  
Ameriky. Častokr��t je pestovaný aj v chaldnejš��ch nadmorských výškach vo  
vn��trozem�� Hondurasu. Jeho pestovanie sa rozš��rilo aj do Mexika a niekedy  
ho n��jdeme aj v z��hrad��ch na Havai. Strom bol prinesený Španielskými  
prisťahovalcami do Kalifornie v roku 1769 a pre svoje plody sa najviac  
pestuje v suchých oblastiach tohoto št��tu, ale aj v Arizone. V Kaliforni�� je  
pestovanie za ��čelom odbytu lokalizovan�� v riečnych ��doliach Tulare, Fresno  
a Kern. V roku 1920 sa tu pestovalo 810 ha stromov gran��tovn��ka p��nskeho,  
ale v dôsledku slab��ho odbytu sa produkcia v roku 1930 zn��žila , ale v roku  
1960 opätovne st��pla vďakia zvýšen��mu odbytu vysaden��n nových sadov  
(http://www.hort.purdue.edu/newcrop/morton/pomegranate.html , 2007).

V Českej republike (Pospišil - Jaša, 1957) a na Slovensku

(Matuškovič - Mičudov��, 2005) m�� gran��tovn��k zatiaľ význam ako

interi��rov�� rastlina, ktor�� pôsob�� veľmi dekorat��vne listom, ale hlavne dlhokvitn��cimi červenými kvietkami.

Gran��tovn��k je pomerne dlhovek�� rastina, preto býva s obľubou opestovaný  
v tvare bonsai. Vo Versailles s�� niektor�� exempl��re dokonca staršie ako 200  
rokov.  
 
 
 
 
 
 
 
 

19

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

2.2 Význam pestovania - využitie  

   Pestovanie netradičných druhov ovocia cudzieho i dom��ceho povodu si  
vyžaduje pozornosť pre vysok�� nutričn�� hodnotu plodov a pre obsah  
niektorých l��tok v plodoch. Obohacuj�� tak druhov�� skladbu ovocia, s��  
využiteľn�� pre konzerv��renský a farmaceutický priemysel, ich pestovanie  
umožn�� zn��žiť dovoz ovocia zo zahraničia a taktiež možno predpokladať, že  
ich pestovanie bude v bud��cnosti ekonomicky výhodn�� ( IVIČIČ et al., 2002).  
Veľk�� obľubu si gran��tovn��k z��skal najma u drobnopestovateľov, a to nielen  
chutnými plodmi, ale predovšetkým aj svojim vzhľadom a exotickou kr��sou,  
ktor�� sa snažia pretv��rať do roznych podob, a tak plne využiť aj ich  
dekorat��vnu a esetick�� hodnotu v interi��roch aj exteri��roch(MATUŠKOVIČ,  
2001).  

Z gran��tov��ho jablka se využ��va

predovšetkým šťava, z ktorej sa vyr��ba veľa  
koktejlov a dž��sov, nejzn��mejš��m n��pojom  
je orient��lny nealkoholický n��poj šerbet.  
Zn��mý je tiež sirup grenadina, ktorý sa  
často použ��va v koktejloch. Ďalej se  
využ��v�� v studenej kuchyni, kde se prid��va  
do rôznych šal��tov, v teplej kuchyni se  
prid��va predovšetkýcm k hydine,  
grilovan��mu mäsu a ryb��m. V Azi�� se  
využ��va aj ako korenie, k tomuto ��čelu s��

vhodnejšie  divoko rasto��ce rastliny, predovšetkým z ��pät�� Himal��j��.Z listov  
gran��tovn��ku sa pripravuje chutný čaj, a pretože kvety, šupky nezrelých  
plodov, korene a kôra obsahuj�� farbivo, farbili se n��m v Oriente koberce a  
l��tky. V neposlednej radě je tiež dôležit�� podotkn��ť, že se gran��tov�� jablk��  
široko využ��vaj�� aj v kozmetickom priemysle. Šťava z gran��tových jabĺk sa  
v niektorých krajin��ch použ��va k vyhubeniu črevných parazitov, ako napr.  
škrkavky, p��somnice atd. Výzkum vedcov z Kalifornskej univerzity  
 
 
 

20

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

preuk��zal, že gran��tov�� jablk�� obsahuj�� chemick�� l��tky, ktor�� obmedzuj��  bunečn�� poškodenie a možno tiež ničia rakovinov�� bunky.  

A aký význam m�� gran��tov�� jablko vo výklade snov?  

gran��tov�� jablko - koniec črevným ťažkostiam

gran��tov�� jablko jesť - uzdravenie dlhodobých žal��dočných probl��mov  
gran��tov�� jablko vidieť, alebo mať- skrze z��veť alebo n��hou sa dostať k  
bohatstvu

gran��tov�� jablko jesť - budeš obdarovaný 

gran��tov�� jablko odtrhn��ť, nezrel�� - utrhačnosť 

gran��tov�� jablko odtrhn��ť, zrel�� - priazeň u veľkých p��nov  

( http://raduzyrecepty.com/clanky/poctenicko/granatove-jablko-nici- 
rakovinne-bunky___, 2008-02-24)

     Výťažok z gran��tov��ho jablka by mohol zabr��niť rakovine prostaty,  
respekt��ve prispieť k spomaleniu rastu už jestvuj��cich n��dorov. Tvrdia to  
americk�� vedci na z��klade výsledkov laborat��rnych pokusov na hlodavcoch. Gran��tov�� jablko obsahuje značn�� množstvo tzv. polyfenolov a preto výťažok z tohto plodu disponuje silnejš��m antioxidačným vplyvom ako napr��klad  
červen�� v��no alebo zelený čaj, uviedol Hassan Muchtar, vedec z  
wisconsinskej št��tnej univerzity, v aktu��lnom vydan�� Proceedings of the  
National Academy of Sciences Early Editon.

Pracovn�� skupina zo spom��nanej univerzity vstrekla do buniek rakoviny

prostaty výťažok z gran��tov��ho jablka nižšej koncentr��cie. Dospela pri tom k z��veru, že rast n��dorových buniek sa spomalil v priamej ��mere ku  
koncentr��cii výťažku.

Počet androg��nových receptorov a vylučovanie špecifick��ho antig��nu prostaty z buniek rakoviny prostaty poklesol v priebehu terapie s využit��m výťažku z gran��tov��ho jablka.

V priebehu pokusov vedci vstrekovali myšiam bunky ľudskej rakoviny prostaty a n��sledne takto vytvoreným "pacientom" d��vkovali výťažok z gran��tov��ho jablka, ktorý mal pop��saný ��činok a prispel tak podstatnou mierou k predĺženiu života hlodavcov.

Pre mužov trpiacich na spom��nan�� formu n��dorov��ho ochorenia nemusia byť  

21

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

inform��cie o predbežne pokusnej f��ze výskumu m��rne. Konzum��cia

gran��tov��ho jablka totiž s určitosťou pre nich nemôže mať negat��vny ��činok a s veľkou pravdepodobnosťou môže pozit��vne ovplyvniť ich zdravotný stav.( http://www.medicus.sk/modules.php?op=modload&name=News&file=article& sid=658 , 2008-02-24)

Plody - Gran��tov�� jablk�� - ide o neprav�� plody na koľko semen��k je ponorený  
do kvetn��ho lôžka a spolu s n��m sa zarast�� do jednoliateho ��tvaru. „Gran��tov��  
jablko“ (plod) - Punicum malum môýeme charakterizovať ako vydichav�� až  
12 cm širok�� a 8 cm dlh�� červen��, žlt�� alebo belav�� vysichav�� bobuľu  
gulat��ho tvaru s vytrvalým kalichom .S�� to prevažne veľk�� bobule so  
semenami v dvoch poschodiach (VOLF et al; 1988), vyznačuj�� sa n��padnou  
korunou s pretv��raj��ceho zväčšen��ho kalia a nasopäť ohnutými c��pmi  
(NOWÁK - SCHULZOVÁ , 2002), (v priemere 10 až 120 mm s hmotnosťou  
200 až 800 g v z��vislosti od odrody), okr��hle alebo mierne splošten��  
v kališnej a stopkovej časti. Povrch plodu (vonkajšie oplodie) pokrýva  
kožovit�� šupka (exokarp) ktor�� je zväčša 2-3 mm hrub�� (COLOV, 1985).  
Endokarp (vn��torn�� oplodie) je po dozret�� žlto - ohnivočervený špongi��znej  
konzistencie rozdelený 6-12 priehradkami v ktorých sa nach��dza veľk��  
množstvo semiem (400-800) obalených šťavnatým mieškom hrubým 1-2 mm  
(zdužinaten�� vonkajšia časť osemenia vznikaj��ca z integumentov tzv. Červen��  
sarkotesta)(MLADÁ - PROCHÁZKA, 1987). Z��kladn�� zfarbenie plodu je  
bledožlt�� až žltozelen�� s výrazne červeným až purpurovým l��čkom . Podľa  
odrody sa však farba pohybyje od bielej až bledoružovej po s��točerven��.  
Vn��tro plodu je ročlenen�� na 6-12 komôrok ktor�� s�� oddelen�� tenkou blanou  
obsahuj��cou tan��n. Vyplnen�� je hranatými tesne na seba priliehaj��cimi  
granulami, ktorých počet môže byť až 1200 (COLOV, 1985). V z��vislosti od  
odrody sa množstvo semiem pohybuje v rozpät�� 400-750 tvrdých semien.  
Okrem toho s�� zn��me I bezsemenn�� a mäkkosemenn�� odrody (BORONCOV - 
ŠTEIMAN, 1982). Pokožka plodu môže byť nepatrne leskl��, pokryt��  
drobnými vyr��žkami, po dozret�� je škvrnitočerven�� so žltým n��dychom,  
zelenkast��, alebo hnedasta, s b��žovým aý s��rovožltým podkladom. Vn��tr  
ppolodu je rozdelen�� stenami z hubovit��ho pletiva na viacer�� komory,  
v ktorých ležia početn�� nepravidelnokužeľovit�� až fazuľovit�� žltkast�� alebo  
 

22

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

šarl��tov��, 9 x 3 mm veľk�� semen�� (NOWÁK - SCHULZOVÁ , 2002). Každ�� granula obsahuje jedno mal�� semeno obalen�� v zrelom št��diu rôsolovitou  
zdužinatenou bvonkajšou časťou osemenia - tzv. mieškom, ktorý je ružovej až červenej farby , sladkokyslej lahodnej chuti, ktor�� môže byť I viac či menej trpk�� a to je t�� časť plodu , ktor�� konzumujeme. Ovocie sa skladuje nedozret�� a postupne dozrieva. Šťava obsahuje v z��vislosti od odrody rôzny pomer  
kysel��n a cukrov. Kvalitn�� odrody obsahuj�� v plode asi 70% šťavy. Po opelen�� kvetov dozrievaj�� plody o 4 - 5 mesiacov

(http://exoflora.mayday.sk/modules/news/article.php, 2007 - 11 - 13).

Semen�� s�� veľkosti 9 x 3 mm. S�� biele, miešok je červený, ružový alebo belavý  a podľa toho je sfarben�� i šťava, ktor�� býva sladk��, sladkokysl��, alebo výrazne kysl��. Semen�� nemaj�� endosperm a kl��čne listy z��rodku s�� špir��lovite stočen�� (NOVÁK, 1961, TERPO, 1987)  

2.3 Nutrične cenn�� l��tky  

Jedno priemern�� jablko obsahuje asi 100 kal��ri�� a 25g cukru. Je

skvelým zdrojom drasl��ka. Šťava z jadierok obsahuje antioxidanty, ktor��

pom��haj�� chr��niť krvn�� lipidy pred oxid��ciou. Okrem toho chr��ni pred

vznikom n��dorových ochoren�� prostaty a n��nosov v cievach. Ďalej obsahuje vitam��n C, šk��lu vitam��nov rady B a vitam��n A.

(http://www.sme.sk/c/3674022/Dnesne-menu-Granatove-jablko.html , 2008- 
02-24)

Za nutričn�� cenn�� l��tky v plodoch gran��tovn��ka p��nskeho môžeme považovať  ľahko str��viteľn�� sacharidy, polyfenoly, triesloviny, vitam��n C a vitam��n  
skupiny B.  

Podľa Červen��-Červený (2002) plody na 100 g dužiny obsahuj�� 0,9 mg

bielkov��n 4,5g tukov, 16g sacharidov. Z vitam��nov je významný tiam��n

(vitam��n B1), riboflav��n (vitam��n B2) a vitam��n C s obsahom 20mg / 100g

jedn��ho podielu plodov. Z miner��lnych l��tok je bohato zast��pený sod��k (Na), drasl��k (K), v��pnik (Ca), horč��k (Mg). Z mikroelementov mang��n (Mn)  
a železo (Fe).  
 

23

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Mlad�� - Proch��dzka(1987) uv��dzaj�� , že plody v z��vislosti od pestovania obsahuj�� v priemere 80 % vody, 15 % sacharidov, 3% lipidov, 3,5%  
organických kysel��n, 1% bielkov��n a 0,5% miner��lnych l��tok.  

Pri kvalitných odrod��ch tvor�� šťava 60-70% z celkovej hmotnosti plodu.

Obsahuje v priemere 77%vody, 1,5% bielkov��n, 14-21% sacharidov, 3% tukov a 3-4 %kyselýn na jmä kyselinu citr��novu. Plody divorast��ceho gran��tovn��ka obsahuj�� 50% šťav y s obsahom 6-12% sacharidov a až 9% kyseliny  
citr��novej. Obsah vitam��nu C dosahuje priemern�� hodnotu 10 mg/100 g  
jedn��ho podielu plodov (Posp��šil - Hrachov�� , 1989).  

2.3.1 Vitam��n C

Vitam��n C je dôležitým antioxidantom, ktorý chr��ni telesn�� tkaniv�� a ostatn��  
vitam��ny. Je potrebný pre regul��ciu norm��lneho telesn��ho rastu, hojenie r��n a  
reakci�� na stres a stimuluje tvorbu bielych krviniek. Tento vitam��n je  
obsiahnutý v citrusových plodoch, čiernych r��bezliach, petržleni a paprike.  
Nedostatok môže viesť k vyššej vn��mavosti voči infekci��m a celkov��mu  
horšiemu zdravotn��mu stavu.http://www.zdravie.sk/sz/85-129/Vitamin-c.html

Vitam��n C (kyselina askorbov��) patr�� do skupiny vitam��nov rozpustných vo vode, preto už niekoľko hod��n po požit�� (v pr��pade zvýšenej fyzickej n��mahy a tr��ningu ešte skôr) sa z ľudsk��ho organizmu vylučuje.

   Našťastie však už existuj�� pr��pravky, ktor�� sa vstreb��vaj�� plynule, čo  
znamen��, že vitam��n C je v organizme st��le pr��tomný a svoj blahodarný  
��činok uplatňuje priebežne. Vitam��n C sa po prvý raz podarilo z��skať z  
papriky maďarsk��mu vedcovi Albertovi Szent-Györgyimu, ktorý za tento  
objav dostal Nobelovu cenu.Vitam��n C sa vyskytuje v ovoc��, zelenine a  
citrusových plodoch, ale jeho najlepš��m pr��rodným zdrojom s�� š��pky.

Skutočne kvalitný vitam��n C je výťažkom zo š��pok, lebo v nich sa nach��dza

spolu s flavonoidmi, ktor�� zosilňuj�� ��činok kyseliny askorbovej.Je všeobecne  
zn��me, že nedostatok vitam��nu C spôsobuje skorbut. Jeho zvýšený pr��sun  
posilňuje imunitný syst��m organizmu, zvyšuje odolnosť proti infekčným  
chorob��m (najmä z prechladnutia), aktivuje mnoh�� enzýmy, m�� dôležit�� ��lohu  
pri bunkovom dýchan��. Chr��ni pred stresom, podporuje hojenie r��n, urýchľuje  

24

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

regener��ciu väziva, podieľa sa na tvorbe kost��, kolag��nu a chrupavky, ako aj na synt��ze horm��nov kôry nadobličiek. Podporuje tiež vstreb��vanie železa. Spolu s kyselinou listovou a vitam��nom B12 stimuluje dozrievanie červených krviniek. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chr��ni organizmus pred  
karcinog��nnymi l��tkami, zvyšuje a regeneruje fyzick�� výkonnosť. Podľa  
väčšiny odborn��kov odpor��čan�� denn�� d��vka vitam��nu C je 500-2000 mg  
denne, podľa individu��lnej potreby.

http://www.ide.sk/indexsk.php?aktdir=vitsk&cikk=24  

2.3.2 Organick�� farbiv�� 

Farebnosť organických zl��čen��n sa zaklad�� na tom, že absorbuj�� viditeľn��  
(biele) svetlo je elektromagnetick�� vlnenie rôznych dĺžok od λ = 400Jnm do  
800nm.Ak l��č bieleho svetla prech��dza l��tkou, ktor�� absorbuje len modr��  
svetlo, prep��šťa l��č žltý. Ak spoj��me žlt�� svetlo s modrým svetlom,  
dostaneme biele svetlo. To znamen��, že žlt�� a modr�� farba s�� doplnkov��,  
alebo komplement��rne farby. Ak organick�� zl��čenina absorbuje viditeľn��  
žiarenie, prech��dza elektr��n na vyššiu elektr��nov�� hladinu, t.j. molekula  
prech��dza zo z��kladn��ho do vzbuden��ho stavu. Aby organick�� zl��čenina  
absorbovala viditeľn�� žiarenie, mus�� obsahovať konjugovaný syst��m  
dvojitých väzieb a okrem toho skupiny, ktor�� svojimi elektr��novými efektmi  
(indukčnými, mezom��rnymi) stabilizuj�� molekulu vo vzbudenom stave.  
Organick�� farbiv�� obsahuj�� zvyčajne nejak�� nenasýten�� skupinu, nazývan��  
chromof��r. L��tka, ktor�� obsahuje chromof��r, sa vol�� chromog��n. S��m  
chromof��r ešte nemus�� byť pr��činou farebnosti. Farba zl��čeniny sa zvyčajne  
vyvol��, alebo zosiln�� pribrat��m soľotvornej skupiny, čiže auxochr��mu.Ako  
auxochr��my sa uplatňuj�� niektor�� kysl�� a z��sadit�� soľotvorn�� skupiny, ako  
napr.HSO3, OH, NH2 a i. Druhy organických farb��v: Podľa toho, ako sa  
farbivo pri farben�� viaže na l��tku rorozn��vame:

a)  substat��vne, alebo priame farbiv��: viažu sa na l��tky, ktor�� obsahuj��  
kysl�� a z��sadit�� skupiny,      napr. vlna, hodv��b a in��  

b) disperzn�� farbiv��: použ��vaj�� sa vo forme disperzi�� na farbenie menej

popul��rnych l��tok 
 

25

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

c) moridlov�� farbiv��: použ��vaj�� sa napr. na farbenie vl��kien, ktorých

podstatnou zložkou je celul��za, pričom sa vl��kna pred farben��m najprv namočia do kyslých, alebo z��saditých moridiel, napr. tan��nu, hydroxidov hlin��ka, železa alebo chr��mu

d)  farbiv�� vyvolan�� na vl��kne: patria sem tak�� zl��čeniny, ktor�� sa stan��  
farebnými až na vl��kne, čo sa dosiahne oxid��coiu niektorých organických  
zl��čen��n, alebo kopul��ciou diaz��novej soli s am��nmi, alebo fenolmi priamo na  
vl��kne.

e)  farbiv�� reaguj��ce s vl��knami: obsahuj�� reakt��vnu skupinu, ktor�� reaguje  
s funkčnými skupinami vl��kien Podľa chromf��rov rozozn��vame ftale��ny,  
nitrozo-, nitro-, azo-, trifenylmet��nov�� a antrachin��nov�� farbiv��,, indigoidn��, s��rne a in�� farbiv��.  

Rozdelenie farb��v podľa chromof��rov:

1. Nitr��zov�� čiže chinonomix��nov�� farbiv�� sa vyr��baj��  ��činkom HNO2 na rezorcinol, napr. Dinitrorezorcinol, ktorý na bavlne morenej železitými soľami vyvol��va zelený komplex (rezorcinolov�� zelen��)  

2. Nitrofarbiv�� s�� nitrovan�� aromatick�� zl��čeniny, ktor�� maj�� aspoň jednu

OH skupinu v polohe orto. S�� žlt��, jedovat�� a z farbiarskeho hľadiska kysl��. Na svetle a pri žehlen�� s�� nest��le, preto sa použ��vaj�� len obmedzene. Jedným z prvých farb��v tohto typu je kyselina pikrov�� chemick��ho zloženia 2,4,6- 
trinitrofenol. Je to jedovat�� zl��čenina, ktor�� tvor�� žlt�� kryšt��liky veľmi horkej chuti. Zohriat��m, alebo mrazom kyselina, ale aj jej soli pikr��ty, prudko  
exploduj��. Kyselina pikrov�� je z��kladom výbušniny ekrazitu.

3. Azofarbiv�� maj�� všeobecn�� štrukt��ru založen�� na R a N prvkoch. Farba sa  
vyvol�� až zaveden��m auxochr��mu čiže skupiny OH alebo NH2. Pripravuj�� sa  
diazot��ciou aromatických am��nov a nasleduj��cou kopul��ciou s fenolmi alebo

am��nmi. Pr��kladom kopul��cie je reakcia 4-

sulfobenz��ndiaz��niumchloridu s N, N-dimetylanil��nom. Reakciou vznik��

zn��my acidobazický indik��tor metyloranž. Toto farbivo je v kyslom prostred�� oranžov��, v alkalickom žlt��. Diaz��niov�� soli s�� nest��le a reakt��vne.  

26

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Využ��vaj�� sa v organickej synt��ze. Ich reakciou sa azofarbiv�� priemyselne  
vyr��baj��. Azofarbiv�� rozdeľujeme na z��sadit��, kysl��, substant��vne (soľn��) a  
na nerozpustn��, čiže pigmentov��. Na zložitejšie molekuly azofarb��v sa  
niekedy viaže meď alebo chr��m, č��m z��skavaj�� živosť a st��losť (metalizovan��  
azofarbiv�� ). Organick�� pigmenty sa použ��vaj�� v grafickom priemysle, ako  
n��terov�� l��tky a pri farben�� plastov. Pr��kladom azofarb��v je st��la čerň, ktor��  
sa pripravuje diazot��ciou kyseliny naftovej a kopul��ciou s naftolom.

4. Trifenylmet��nov�� farbiv�� vynikaj�� výraznými farebnými odtieňmi, ale s�� nest��le na svetle. Do tejto skupiny farb��v  patr�� fuks��n, kryšt��lov�� violeť, malachitov�� zelen��, alkalick�� modr�� a in��.  

5. Antrachin��nov�� farbiv�� s�� odvoden�� od antrachin��nu:S�� to alizar��n,

alizar��nov�� modr��, indantr��nov�� farbiv�� a i. Alizar��n sa použ��va na farbenie  
vlny. Bavlna sa najprv nam��ča v tzv. oleji na tureck�� červeň (sulfurovaný  
ric��nový olej), potom sa mor�� v roztoku hlinitej soli a farb�� sa vo vodnej  
suspenzii alizar��nu. Indantr��n je kypovým farbivom na bavlnu. V  
cukrovarn��ctve a škrob��rstve sa použ��va na bielenie cukru alebo škrobu  
(optick�� bielenie).  

6. Ftale��ny sa pripravuj�� kondenz��ciou anhydridu ftalov��ho so

substituovanými fenolmi. Patr�� sem napr. rodam��n B, červen�� z��sadit�� farbivo na bavlnu, ktor�� sa vopred mor�� soľami hlin��ka alebo titanu. Z��kladom  
rodam��nu B s�� alkylov�� m-aminofenoly.Do tejto skupiny farb��v patria aj  
fenolftale��n a in�� indik��tory použ��van�� v odmernej analýze.  

7. Indigo sa pôvodne z��skavalo z rastl��n indigovn��ka. Syntetizuje sa z

naftal��nu cez anhydrid ftalový alebo z anil��nu cez fenylglyc��n a indoxyl.

Indigo je kypov�� farbivo, ktor�� redukciou v alkalickom prostred�� prech��dza  
na rozpustný roztok. Vl��kna napusten�� týmto roztokom, tzv. kypou  
nadob��daj�� na vzduchu pôvodn�� modr�� farbu (oxid��cia na pôvodn�� farbivo ).

8. S��rne farbiv�� s�� vysokomolekulov�� zl��čen��n, ktor�� sa pripravuj�� taven��m  
fenolov, aromatických am��nov, nitrovaných naftal��nov a iných organických  
zl��čen��n so s��rou alebo sulfidom sodným. S�� rozpustn�� vo vodnom roztoku  
 

27

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

sulfidu sodn��ho. Ak sa kypa odfarb��, opäť nadob��da pôvodn�� farbu na vl��kne vzdušnou oxid��ciou.V minulosti sa s��rne farbiv�� vo veľkej miere použ��vali na farbenie vlny, lebo boli lacn�� a st��le. Dnes sa použ��vaj�� priame azofarbiv��, lebo maj�� živšie farby.

http://www.1sg.sk/data/as/projekty/2006_2007/champions/farby_okolo_nas/or ganicke_farbiva.htm  

2.3.3 Sacharidy

Jednoduch�� sacharidy - monosacharidy obsahuj�� rôzny počet at��mov

uhl��ka(5, 6, 7). Prim��rne vznikaj�� pri fotosynt��ze, kedy sa energia slnečn��ho žiarenia viaže do energie chemických väzieb, ktorými s�� at��my sacharidov posp��jan��. Monosacharidy (gluk��za - hroznový cukor, frukt��za- ovocný  
cukor) sa môžu sp��jať a vytv��raj�� disacharidy (lakt��za - mliečny cukor,  
sachar��za - repný cukor) spojen��m dvoch monosacharidov. Sp��jan��m veľk��ho počtu monosacharidov vznikaj�� polysacharidy.  

Význam sacharidov

Energetický: spaľovan��m monosacharidov v procese bunkov��ho dýchania, sa uvoľňuje energia, ktor�� môže organizmus využiť na všetky životn�� deje  
Z��sobný: je zabezpečovan�� prostredn��ctvom polysacharidov, ktor�� s��  
energetickým zdrojom u rastl��n (škrob) a živoč��chov (glykog��n). Z��sobn�� polysacharidy zost��vaj�� v bunk��ch, v ktorých vznikli alebo s�� transportovan�� z miesta vzniku (napr. list) do z��sobných org��nov.

http://www.infovek.sk/predmety/biologia/diplomky/biologia_bunky/cukry.htm  
Cukry nazývan�� tiež SACHARIDY s�� pr��rodn�� zl��čeniny tvoren��  
fotosyntetickou asimil��ciou výlučne v zelených rastlin��ch. Skladaj�� sa z C, H  
a O ich deriv��ty obsahuj�� aj P,N pr��p. S. Definujeme ich ako aldehydy alebo  
ket��ny vyšš��ch viacsýtnych alkoholov - polyhydroxyalkoholy,  
polyhydroxyket��ny alebo s�� to ich polykondenz��ty. FUNCKIA  
SACHARIDOV- v živoč��šnych bunk��ch s�� dôležitým zdrojom energie pre  
životn�� pochody, z��sobn�� l��tky- škrob a glykog��n- na synt��zu biologicky  
dôležitých l��tok, niektor�� sacharidy maj�� štrukt��rnu a špecifick�� funkciu (  
 
 
 

28

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

napr. deoxyrib��za v nukleových kyselin��ch), -v tkaniv��ch s�� prekurzormi lipidov, bielkov��n a iných zložiek živej hmoty.  

ROZDELENIE  

Vzhľadom na väčš�� obsah kysl��ka v molekule poskytn�� sacharidy pri

spaľovan�� menej energie ako tuky - len 17,2 kJ/1 g (oproti 38 kJ/1 g tukov!). Kateg��rie

Sacharidy del�� ch��mia na jednoduch�� a komplexn��. K jednoduchým patria

- monosacharidy (MS) a

- disacharidy (DS). Pozn: Na pomedz�� jednoduchých a komplexných sacharidov stoja oligosacharidy - molekuly, ktor�� pozost��vaj�� z 3-20 monosacharidových čast��c.

Komplexn�� zastupuj�� 

- škroby a

- vl��knina. Polysacharidy možno z pohľadu ich uplatnenia a funkcie zaradiť do troch skup��n:

- štruktur��lne (napr. stena rastlinných buniek - celul��za, stavebný komponent tela hmyzu - chit��n a pod.)

- vodu viaž��ce (napr. agar��za, ktor�� napuč�� vodou a to chr��ni rastlinu pred vyschnut��m)

- rezervn�� (škrob v rastlin��ch, glykog��n v pečeni cicavcov). Monosacharidy (MS) s�� tak�� cukry, ktor�� pozost��vaj�� len z jednej stavebnej sacharidovej jednotky. Niektor�� monosacharidy z hľadiska výživy:

PENTÓZY

Z pent��z maj�� význam hlavne xyl��za, rib��za a arabin��za, ktor�� sa vyskytuj�� v  
rastlinných potravin��ch. -Rib��za je z��kladnou zložkou nukleových kysel��n.  
HEXÓZY

Z hex��z je najdôležitejšia

g l u k �� z a- hroznový cukor. - Z metabolick��ho hľadiska je z��kladným  
sacharidom, pretože ho neprij��mame veľa v čistej podobe, ale vznik��  
štiepen��m niektorých zložitejš��ch cukrov- škrobu, malt��zy, glykog��nu. - 
Gluk��za je cukor s osobitnou funkciou v tele, je to jedin�� forma v ktorej  
pr��di cukor v krvi a v tejto forme sa dost��va do cel��ho tela. Tu sa využ��va  
 

29

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

ako st��ly pohotový zdroj energie alebo sa dostatočne uklad�� vo forme glykog��nu. Pozn: Hladina krvn��ho cukru sa pohybuje medzi 80-120 mg100g.Pokles pod 80mg vedie ku zn��ženiu svalov��ho výkonu.  

- Gluk��za sa v potravin��ch vyskytuje spoločne s frukt��zou v sladových

ovocných plodoch a mede. Vyr��ba sa hydrolýzou trstinov��ho cukru, škrobu alebo celul��zy. - f r u k t �� z a- ovocný cukor,

je sladšia ako gluk��za, v tele sa rýchlo men�� na neutr��lne cukry

(triglyceridy). Dôležitý je jej polysacharid škrob inzul��n, ktorý sa nach��dza v topianburoch a čakanke. Už��vaj�� ho hlavne diabetici ako n��hradu škrobu. - g a l a k t �� z a- mliečny cukor,

biologický význam m�� v tom, že je s��časťou mozgových lipoprote��nov. Pri jej ��plnom nahraden�� sa pozoroval oneskorený vývoj dieťaťa, preto v umelej  
detskej výžive by mal byť zdrojom cukru galakt��za alebo man��za. - m a n �� z a- sladový cukor,

voľn�� sa nach��dza v kôre pomarančov ako polysacharid vo svätoj��nskom chlebe (mana canelata), m�� mierne prečisťuj��ce ��činky.  

Disacharidy (DS)

V kuchyni a všade sa stret��vame častejšie s discharidmi (DS): sachar��zou  
(stolový cukor), malt��zou a lakt��zou (mliečny cukor). Tieto jednoduch��  
sacharidy s�� tvoren�� vždy dvojicou monosacharidov spojených do jednej  
molekuly, pričom MS v jednej disacharidovej molekule nie s�� vždy rovnak��:

- sachar��zu tvor�� gluk��za a frukt��za

- malt��zu tvor�� gluk��za gluk��za a

- lakt��zu tvor�� galakt��za a gluk��za

- Tr��venie sacharidov (chemický rozklad disacharidov, oligosacharidov a

str��viteľných polysacharidov) zač��na prebiehať v ��stach: slinn�� amyl��za

štiepi molekuly škrobu a preto dôkladn�� požutie potravy obsahuj��cej škroby  
br��ni nadmern��mu kvaseniu sacharidov v tr��viacom trakte. Vyhnete sa takým  
tr��viacim ťažkostiam ako s�� plynnatosť, nad��vanie, narušenie črevnej  
mikrofl��ry. Podľa starš��ch predst��v tr��venie sacharidov v žal��dku prakticky  
neprebieha - nie s�� tam potrebn�� enzýmy ani vhodn�� chemick�� prostredie  
(obsah žal��dka je pr��liš kyslý). Ned��vne analýzy obsahu l��tok v tr��venej  

30

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

potrave však uk��zali, že škroby a tr��ven�� bielkoviny neutralizuj�� kyslý obsah  
žal��dka a vytv��raj�� podmienky pre pokračovanie chemick��ho rozkladu  
sacharidov aj tu. To je jeden z argumentov, prečo tzv. delen�� strava, ktor��  
varuje pred kombin��ciou bielkov��n a sacharidov do jedn��ho jedla, nem��  
biochemick�� opodstatnenie. Keď sa neskôr tr��ven�� potrava s obsahom  
sacharidov dostane do tenk��ho čreva, pustia sa tam do nich enzýmy z  
pankreasu (alfa-amyl��za) a sliznice tenk��ho čreva (sachar��za-izomalt��za,  
malt��za-izomalt��za, lakt��za, trehal��za, atď.). Výsledkom pôsobenia všetkých  
týchto l��tok zložitých n��zvov s�� z��kladn�� monosacharidy, ktor�� sa  
vstreb��vaj�� do krvi.

Vstreb��vanie monosacharidov prebieha predovšetkým v hornej časti

tenk��ho čreva a to dvojakým spôsobom: 1) akt��vnym kotransportom (jedným  
“vrzom” dvierok v membr��ne bunky) spolu so sod��kom (gluk��za a galakt��za - 
sladk�� a slan�� teda putuj�� z čreva do krvi spoločne) a 2) uľahčenou dif��ziou,  
ktor�� nevyžaduje hnaciu energiu (frukt��za). Monosacharidy s�� potom krvou  
distribuovan�� k bunk��m: prvým prietok sa dost��vaj�� predovšetkým do pečene  
a obličiek. Pečeň je hlavným miestom spracovania gluk��zy, frukt��zy a

galakt��zy. Gluk��za je upraven�� na biologick�� použitie v organizme, pr��padne  
(ak jej m�� telo aktu��lny nadbytok) viaže sa do dlhých reťazcov z��sobnej  
formy - glykog��nu. Na glykog��n (živoč��šna obdoba rastlinn��ho škrobu), ktorý  
vznik�� okrem pečene aj vo svalových bunk��ch, siahame vtedy, keď hladina  
cukru v krvi (glyk��mia) klesne pod bezpečn�� hodnotu alebo keď naše telo  
potrebuje n��hle použiť veľk�� množstvo energie. Glyk��mia - strategický ��daj  
n��šho tela

Glyk��mia je ��daj o množstve gluk��zy (Glu) v jednom litri krvi. Ud��va sa v

takých trochu čudných jednotk��ch a norm��lna hodnota je 3,9 - 5,8 mmol/liter (pre lepšiu predstavu je to 0,7 - 1,05 g gluk��zy na každý liter krvi). Ak  
koncentr��cia Glu klesne pod normu (hypoglyk��mia), bunky postupne nemaj�� dostatok energie (najviac trpia nervov�� bunky mozgu, pretože „pracuj��“  
takmer výlučne na gluk��zu - potrebuj�� denne až 140 g!), v organizme sa  
zač��naj�� vo väčšej miere spaľovať tuky, až môže nastať tzv. ketoacid��za  
(vytv��ranie ketol��tok: acet��n, acetoacet��t a pod.), čo sa prejav�� typickým  
acet��novým z��pachom z ��st.  
 
 

31

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Ak naopak, koncentr��cia Glu v krvi st��pa (hyperglyk��mia), je to najčastejšie  
v dôsledku nedostatku inzul��nu alebo jeho nedostatočn��ho ��činku.  
Aby k takýmto výkyvom nedoch��dzalo, sme vybaven�� takmer dokonalým  
regulačným syst��mom, ktorý glyk��miu udržiava na norm��lnych hodnot��ch.  
Regul��ciu tvor�� metabolick�� a hormon��lna zložka. T�� prv�� (metabolick��)  
predstavuje „reakcie“ chemických procesov na inform��cie. Jednoducho: pečeň  
tvor�� gluk��zu a uvoľňuje ju do krvi. Ak zjeme jedlo, ktor�� n��šmu telu  
poskytne gluk��zu, pečeň ju prest��va spont��nne tvoriť a začne upravovať t��,  
čo bola ešte pred chv��ľou na našom tanieri alebo prišla priamo po rozbalen��  
krabice či alobalu.

Inzul��n si potrebuje každý šetriť 

Najzn��mejš��m hormon��lnym regul��torom glyk��mie je inzul��n. Inzul��n je  
horm��n tvorený v špeci��lnych bunk��ch pankreasu, ktorý sa na z��klade  
inform��cie „Pozor, veľa cukru v krvi!“ vyplav�� do krvi a tak sa dostane ku každej bunke, ktor�� gluk��zu potrebuje a použ��va. Inzul��n je sign��lom, aby si bunka „otvorila dvierka“ (špeci��lne transportn�� molekuly sa hromadia v  
membr��ne) a gluk��za sa mohla dostať dnu. Zjednodušene plat��: č��m viac  
gluk��zy v krvi, tým viac inzul��nu pankreas vyplav��.

Za norm��lnych okolnost�� sa z inzul��nových z��sob vytv��raných v pankrease za  
deň minie len asi 15-20%. Č��m viac sladkost�� a sladkých jed��l, č��m viac bielej  
m��ky a pečiva z nej (bez ohľadu na farbu), č��m viac zemiakov a bielej ryže  
zjeme, tým viac inzul��nu sa vyplavuje, aby sa n��hly „vp��d“ gluk��zy do krvi  
(HYPERglyk��mia) upravil čo najskôr. Gluk��za sa rýchlo „uprace“ z krvi do  
buniek. Ak však už v čreve ďalšia gluk��za nie je, v krvi nast��va  
HYPOglyk��mia (nebezpečn�� najmä pre mozgov�� bunky) a v tejto chv��li sa  
stan�� dve veci:

1. pečeň začne uvoľňovať do krvi gluk��zu zo z��sob a

2. mozog a črevo vysielaj�� sign��l „Tento človek mus�� c��tiť hlad, pretože m��me m��lo gluk��zy!“

Svalov�� a tukov�� bunky s�� preplnen�� cukrom, ale v krvi je HYPOglyk��mia,  
ktor�� vyvol��va hlad a tak si zase niečo zjeme. Situ��cia sa opakuje. Svalov��  
bunky a tukov�� tkanivo človeka ležiace pred telev��zorom nemaj�� šancu štedr��  
dod��vky energie použiť a tak sa cukor premieňa na tuky (cez glycerol, z  
ktor��ho bunky tvoria triglyceridy). Zvýšen�� koncentr��cia inzul��nu je tiež  

32

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

nebezpečn��, pretože okrem mnohých iných ��činkov, inzul��n urýchľuje

metabolizmus hlavných živ��n, podporuje rýchly prepis genetickej inform��cie a to spolu prispieva k z��niku buniek - tzv. apopt��ze. Zjednodušene: čast�� konzum��cia cukru v d��vkach, ktor�� narušia glyk��miu, urýchľuje starnutie! Okrem toho sa vyčerp��va pankreas a jeho schopnosť tvoriť inzul��n sa môže narušiť. Rozv��ja sa cukrovka - diabetes mellitus - 2 typu. Iný - čoraz častejš�� probl��m - inzul��nov�� rezistenciu, ktor�� spravidla predch��dza vzniku  
cukrovky, popisuje samostatný čl��nok v tejto kapitole.

Okrem inzul��nu do regul��cie glyk��mie vstupuje ďalš�� zn��my horm��n glukag��n (tiež tvorený v pankrease), adrenal��n (tvor�� ho dreň nadobličiek), horm��ny  
št��tnej žľazy, glukortikoidy (tvor�� ich kôra nadobličiek) a rastový horm��n  
(tvor�� ho hypofýza). Viete si teda predstaviť, ak�� je hladina cukru v krvi  
dôležit��, keď treba do jej kontroly nasadiť toľko „agentov“.  
Ak�� sacharidy potrebujem?

Komplexn��. To je jasn��. Ale pozor: nie všetky komplexn�� sacharidy s�� 

optim��lne. Aj biela m��ka, biela ryža a všetko z nich vyroben��, ba aj tak�� 

„r��doby zdrav��“ kukuričn�� lupienky (corn flkaes) s�� pln�� škrobu (to je predsa  
komplexný sacharid, že?) a napriek tomu, s�� tieto potraviny dnes považovan��  
za rizikov��: prispievaj�� k rozvoju inzul��novej rezistencie, obezity, cukrovky

2.typu, dokonca aj rakoviny žal��dka.

Dôležitejšie ako samotn�� chemick�� povaha sacharidu je, či ide o KOMPLEX sacharidov, v ktorých prevažuj�� tie komplexn��.

  V tejto chv��li je jasn��, že biela m��ka alebo biela ryža - o bielom cukre ani nehovoriac - nie s�� dobrým zdrojom bezpečných sacharidov, pretože im  
chýba vl��knina. Podľa ned��vnych pozorovan�� sa totiž čistý škrob spr��va  
takmer identicky ako čist�� gluk��za alebo stolový cukor - sachar��za: vyvol�� prudk�� zvýšenie glyk��mie a vyplavenie inzul��nu. Lenže to je pr��ve to, čomu sa chceme čo najčastejšie vyhn��ť.

Najlepš��m zdrojom bezpečných sacharidov preto ost��vaj��:

- obilniny (vč��tane nel��panej ryže a kukurice), celozrn�� m��ka, vločky a všetko, čo je vyroben�� z nich (bez rafin��cie, vymieľania a dodatočn��ho sladenia, farbenia a umel��ho aromatizovania),

- strukoviny (vo forme bôbov, pr��p. m��ky),

- ovocie a zelenina. Koľko sacharidov potrebujem?  

33

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Aj toto sa d�� vypoč��tať. Vzhľadom na telesn�� hmotnosť, fyzick�� aktivitu a

pohlavie. Svetov�� zdravotn��cka organiz��cia (WHO), Americký výbor pre

výživu a in�� renomovan�� organiz��cie odpor��čaj�� prij��mať 55-60% dennej

energie vo forme sacharidov. A ďalej: zo všetkých prij��maných sacharidov, by 80-90% malo byť komplexnej povahy.

Teraz sa mus��me vr��tiť k dôležitej inform��cii: sacharidy obsahuj�� 17,2 kJ/1 g. Ako je možn��, že sacharidy obsahuj�� menej než polovicu energetick��ho  
obsahu tukov? Nuž znovu trochu ch��mie: molekula gluk��zy obsahuje viac  
at��mov kysl��ka ako molekula hociktorej mastnej kyseliny. “Horenie” v  
organizme, pri ktorom sa uvoľňuje energia - to je reakcia kysl��ka s molekulou substr��tu. Pretože je v tukoch kysl��ka menej, o to viac sa ho pri “horen��”  
môže s molekulou mastnej kyseliny spojiť a o to viac energie sa uvoľn��.  
(Preto nezabudnite: 1 g tuku = 38 kJ!)

Ak chcem vedieť, koľko sacharidov potrebujem prij��mať, mus��m najprv

vypoč��tať doporučený pr��jem energie (DPE) za deň. Vypoč��tať sa to d�� podľa nasledovných vzorcov:

DPE (ženy) = 3,77 x m (kg) x 24 x FA DPE (muži) = 4,184 x m (kg) x 24 x FA FA je faktor aktivity:

1,2 - ak ste fyzicky pas��vny človek

1,4 - ak ste priemerne telesne akt��vny človek

1,6 - ak ste akt��vny športovec/ťažšie fyzicky pracuj��ci človek

1,8 - ak ste vrcholový športovec/ťažko fyzicky pracuj��ci človek

Teraz: koľko kilojoulov z tejto celej energie m��m zjesť ako sacharidy? 60% DPE (priemer z 55-65%) = DPE x 0,6 = Q

Q (st��le v kJ) prer��tame na gramy = Q/17,2 = Y gramov sacharidov na deň. A  
je to!

Určite si to vypoč��tajte. M��te to? Z toho celkov�� množstva sacharidov by  
mala byť len asi desatina sladk�� - vo forme jednoduchých sacharidov.  
Nuž, priemern�� spotreba cukru na obyvateľa SR (a teda aj V��s!) je:

- asi 20 lyžičiek (100g/deň)!

A to je ��daj, ktorý veľmi pravdepodobne nezahŕňa cukor v nealko n��pojoch, dovezenej čokol��de a sladkostiach a pod. K tomu denne:

- asi 250 g bielej m��ky a ryže,  

34

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

- takmer 200 g zemiakov

a potom sa nemôžeme čudovať, že za posledných 15 rokov viac než 4-n��sobne st��pol počet cukrovk��rov, s��stavne rastie výskyt obezity a st��le viac ľud��  
zomiera na srdcovo-cievne ochorenia. Takže, čo s tým urob��me?  
Pr��znaky nadbytku a deficitu

Dlhodobý nadbytok cukrov v strave môže mať za n��sledok:

1. nadv��hu a obezitu

2. vznik inzul��novej rezistencie až cukrovky II. typu

3. ateroskler��zu

4. zubn��ho kazu

5. poškodenie bielkov��n (glyk��cia) v krvi a tkaniv��ch

6. zvýšen�� produkciu črevných plynov. Nedostatok vl��kniny sa môže prejaviť nasledovne:

1. z��pcha až autointoxik��cia

2. zvýšen�� riziko rakoviny hrub��ho čreva a konečn��ka

3. hyperlipid��mia (zvýšen�� koncentr��cie krvných tukov)

4. hi��tov�� hernia (pruh v oblasti br��nice, ktorým prekĺzava žal��dok do hrudnej dutiny)

5. varixy v oblasti konečn��ka aj lýtok

Absol��tny alebo čiastočný nedostatok sacharidov (napr. Atkinsova di��ta) môže mať za n��sledok:

1. zvýšený rozklad lipidov a oxid��cia mastných kysel��n,

2. zvýšen�� produkciu ket��nových l��tok,

3. acet��nový z��pach z ��st,

4. zvýšen�� odb��ravanie (katabolizmus) bielkov��n, stratu svalovej hmoty,

5. stratu kati��nov (sod��k, drasl��k, hor�k) a

6. dehydrat��ciu. Cukor a “čoko-hoko” 

Všetci dobre vieme, že „biele zlato“ by malo byť v obchode vlastne označen��:  
„Pozor! Biely jed!“ Cukor je otrok��rom mnohých chut�� a mnohých ľud��.  
Nanešťastie, človek sa už rod�� s výrazne vyvinutou chuťou na sladk��, a preto  
ustavičn�� uspokojovanie chute a „posluhovanie“ sladkým jazykovým  
poh��rikom od detstva vedie často k stavom ��plnej deform��cie chute a  
z��vislosti od sladk��ho v dospelom veku. Lek��ri a psychol��govia dnes už  
použ��vaj�� pojem „chocoholic“, ktorý vyjadruje z��vislosť od čokol��dy a  

35

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

sladkost��, podobn�� alkoholovej. Predpoklad�� sa, že cukor podporuje v mozgu zvýšen�� tvorbu seroton��nu - l��tky, ktor�� m�� trankvilizačný ��činok: uvoľňuje napätie, potl��ča ��zkosť, depresiu, znižuje koncentr��ciu a navodzuje pr��jemn�� uvoľnenie až sp��nok. Nedostatok seroton��nu je dôvodom podr��ždenosti až  
agresivity ľud��, ktor�� s�� na cukre z��visl��. N��padne to pripom��na bežn��  
abstinenčn�� pr��znaky, však? Ostať slobodným je lepšie ako potešenie zo  
s��stavn��ho jedenia sladkost��.

http://www.infovek.sk/predmety/biologia/diplomky/biologia_bunky/cukry.htm  

2.3.4 Fosfor

Fosfor (gr. fosfores - svetlonositeľ) je druhým najrozš��renejš��m miner��lom v  
ľudskom organizme, ktorý sa vyskytuje v kostiach, zuboch a v každej bunke.  
Jeho obsah sa pohybuje okolo 700 g na 70 kg hmotnosti, z toho 90% sa  
nach��dza vo forme anorganických zl��čen��n s v��pnikom v kostiach a zuboch,  
zvyšok v organicky fosforečných l��tkach v statných tkaniv��ch a v krvi.  
Metabolizmus fosf��tov nie je tak pr��sne riadený ako metabolizmus v��pnika v  
kalciovej homeost��ze, hoci metabolizmus oboch prvkov je ��zko viazaný.  
Denný pr��jem fosf��tov sa pohybuje okolo 1,4 g (u v��pnika 40 mg), z toho sa  
0,9 resorbuje a rovnak�� množstvo sa opäť vyl��či obličkami. Koncentr��cia v  
plazme sa pohybuje od 2,5 do 4,3 mg/dl, priemerne 3,8 mg/dl. Soli  
kalciumfosf��tov s�� zle rozpustn��.  

Pri poklese v��pnika v s��re doch��dza k fosfat��mii (hyperfosfat��mii), pri

poklese fosf��tov v s��re doch��dza k hyperkalc��mii, pretože tým sa uvoľňuje

v��pnik z kost�� (hypofosfat��mia). Bilancia fosf��tov značne ovplyvňuje bilanciu v��pnika v organizme, regulovanie obsahu fosf��tov obličkami a ich  
vylučovanie v moči.

Metabolizmus fosforu a v��pnika ovl��da horm��n parathorm��n a jeho antag��n  
kalciton��n. S�� to horm��ny prišt��tnych teliesok a št��tnej žľazy. Okrem toho  
metabolizmus týchto dvoch prvkov ovl��da aj vitam��n D.  
Funkcie:  
 
 
 

36

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

��častn�� sa na tvorbe kost��, zubov a iných org��nov,podieľa sa na premene

energie, riaden�� a regulovan�� informačných syst��mov,spr��vne fungovanie

nervov, podieľa sa na pr��ci svalov,na tvorbe nukleových kysel��n

je zložkou ATP (kyseliny adenosintrifosforečnej), bez ktorej by neexistovala činnosť svalov, ani telesn�� teplo, vn��manie a rast, m�� pufrovaciu funkciu, udržiava pH prostredia v krvi a buniek, zabezpečuje reakt��vnosť rôznych  
enzýmov,podporuje využitie vitam��nov

Denn�� potreba:

  Denn�� d��vka sa pohybuje okolo 800 mg, u tehotných a dojčiacich matiek 1200 mg.

Výskyt:

  Zdrojmi s��: pšenica(380), kl��čky(1840), hned�� ryža(220), s��ja, fazuľa a hrach(310), lieskovce(320), vlašsk�� orechy(510), slnečnicov�� semen��(837), tekvicov�� semen��(1144), mlieko(100), jogurt(140), žĺtok(500),  
parmez��n(770), hovädzie(890), makrely(450), sladkovodn�� ryby(260),  
bravčov��(200). Hodnoty s�� v mg/100g.

Pr��znaky pri nedostatku

  Nedostatok, ktorý je zriedkavý, spôsobuje ��zkostn�� stavy, bolesti kost��, ��navu, nepravidelný dych, podr��ždenosť, otupenosť, precitlivelosť kože,  
triašky, slabosť, ochabnutosť svalov a zmeny telesnej hmotnosti. Okrem toho s�� slab�� kosti, kazov�� zuby, zvýšen�� n��chylnosť na infekcie, krv��canie  
ďasien, reumatizmus a strata chuti do jedla. Chronický nedostatok môže  
spôsobiť deform��cie kost�� (krivicu).

Pr��znaky pri nadbytku

K pred��vkovaniu doch��dza, keď nefunguj�� obličky a prišt��tne telieska.

Zvýšený pr��jem fosforu vyvol��va zn��žený pr��jem v��pnika. Pri dennom pr��jme viac ako 1500 mg fosforu sa vyskytuj�� poruchy metabolizmu v��pnika.  
http://eutrofia.sk/?q=node/186  

2.3.5 Drasl��k

Drasl��k je po v��pniku a fosfore tret�� najčastejš�� miner��l v ľudskom tele. Ak je rozpustený v krvi ako elektrolyt, prij��ma kladný n��boj. Spolu s ostatnými  
elektrolytmi vedie drasl��k nervov�� vzruchy, štartuje srdcový sťah a reguluje srdcový tep a tlak.  

37

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Množstvo drasl��ka (K+) v tele dospelých sa pohybuje od 110 g u žien, do 150 g u mužov. Denný pr��jem sa pohybuje od 2 do 4 g. Z prijat��ho množstva sa  
90% vyl��či močom a 10% stolicou. Koncentr��cia K je rozdielna v plazme 3,4- 
5,2 mmol/l a v bunk��ch 4500 mmol/l. To znamen��, že 98-99% K sa nach��dza v bunk��ch, a to v svalových 3000, v pečeni 200 mmol/l, zvyšok v  
erytrocytoch a iných bunk��ch. Napriek tomu, že mimobunkový  
(extracelul��rny) obsah K+ je len 1-2%, najmä prostredn��ctvom neho je  
riaden�� celkov�� hospod��renie s drasl��kom.

Medzi extracelul��rnym (ECT) a intracelul��rnym (ICT) drasl��kom je

intenz��vna výmena, ktor�� je riaden�� najmä hormon��lne, a to inzul��nom,

adrenal��nom, aldoster��nom, ale aj alkal��zou poch��dzaj��cou z veľkej straty kysel��n v krvi a nahromadenia alkalických l��tok. Ak��tne zvýšenia K+ v ECT vedie k sekr��cii inzul��nu, ktorý podpor�� pr��jem K+ do buniek, a tým  
koncentr��ciu K+ v ECT opäť zn��ži. Vstup K+ do buniek stimuluj�� aj  
adrenal��n, aldoster��n a alkal��za.

Funkcie:

podieľa sa na riaden�� acidob��zickej rovnov��hy, to znamen�� rovnov��hy medzi kyselinami a z��sadami

aktivizuje mnoh�� enzýmy potrebn�� na štiepenie a tvorbu bielkov��n, z��skavanie energie z cukrov a pren��šanie do svalov

stimuluje vylučovanie inzul��nu

je prirodzeným diuretikom, ktor�� pom��ha pri odstraňovan�� škodlivých l��tok z  
tela

pom��ha pri prevencii chorôb srdca a mozgových pr��hod,znižuje krvný tlak

pom��ha pri vylučovan�� žal��dočných štiav, podporuje pr��sun kysl��ka do mozgu napom��ha pri zvyšovan�� fyzickej výkonnosti

Denn�� potreba:

  Denn�� d��vky sa pohybuj�� od 2 do 4 g, u det�� od 550 do 1650 mg. Ľudia trpiaci cukrovkou, vysokým krvným tlakom a pečeňovými chorobami si  
vyžaduj�� vyššie d��vky drasl��ka. Výšku d��vok a ich frekvenciu u chorých by mal určiť lek��r.

Výskyt:

  Zdrojmi s��: strukoviny, najmä s��ja, slnečnicov�� semen��, lieskovce, chlieb,  
kapusta - aj kysl��, ban��ny, hrozno, tekvica, jablk��, hovädzie mäso a pstruhy.  

38

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Pr��znaky pri nedostatku:

  K pr��znakom nedostatku drasl��ka v tele patr�� abnorm��lne such�� pokožka,  
akn��, mrazenie, porucha rozozn��vania, z��pcha a hnačky, zn��ženie reflexnej  
funkcie, ed��my, nervozita, neust��ly smäd, nepravidelný srdcový tep,  
nezn��šanlivosť voči gluk��ze, poruchy rastu, vysok�� hladina cholesterolu,  
n��zky krvný tlak, nespavosť, svalov�� ��nava a slabosť, zvracanie, bolesti  
hlavy, dýchacie ťažkosti, zadržovanie soli v tele a reumatizmus.  
Pr��znaky pri nadbytku:

  Pred��vkovanie drasl��kom je možn�� vtedy, keď pr��liš nam��han�� obličky už nevylučuj�� drasl��k. Ten sa hromad�� v krvnom s��re, kde je mal�� objemov��  
kapacita. Hyperkal��mia potom spôsobuje narušenie činnosti nervov a srdca, vedie k svalovým kŕčom, k nedostatočnej činnosti obličiek a nadobličiek, a tým k narušeniu hormon��lnej činnosti obličiek a nadobličiek a zadržovaniu drasl��ka v tele, čo môže viesť k smrteľným poruch��m. Ak��tna otrava  
drasl��kov sa prejavuje šumen��m v ušiach, halucin��ciami a zmätenosťou.  
http://eutrofia.sk/?q=node/192  

2.3.6 V��pnik

V��pnik je najobsažnejš��m miner��lom v ľudskom organizme. Vyskytuje sa vo  
forme Ca2+ a m�� ��stredn�� postavenie pri riaden�� bunkových funkci��. Na  
telesnej hmotnosti sa podieľa 2%, z toho 99% je uložených v kostiach a 1% je  
rozpustn�� v telových tekutin��ch. Priemern�� koncentr��cia v��pnika v plazme je  
9,2 - 10,8, priemerne 10 mg/dl. Denný pr��jem v��pnika je 40 mg a pri  
rovnov��žnej bilancii je rovnaký aj výdaj. Asi 90% prijat��ho v��pnika sa vyl��či  
stolicou, zvyšok močom. Ak je potrebn��, organizmus je schopný resorbovať  
až 90% v��pnika. V��pnikov�� rovnov��hu zabezpečuj�� 3 horm��ny: parathorm��n,  
kalciton��n a D-horm��n (kalcitriol). Svoj vplyv uplatňuj�� najmä v črev��ch,  
obličk��ch a kostiach.

Funkcie:

potrebný pre rast a tvorbu kost�� a zubov, potrebný pre acidob��zick��

rovnov��hu, znižuje krvný tlak, je potrebný na zr��žanie krvi, hojenie a činnosť  
svalov vr��tane srdca, pom��ha živin��m pri prestupe cez bunkov�� membr��ny  
 
 

39

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

potrebný na tvorbu horm��nov reguluj��cich tr��venie, potrebný na prenos

inform��ci�� nervovými bunkami, znižuje hladinu cholesterolu a chr��ni pred  
kardiovaskul��rnymi chorobami, chr��ni pred rozvojom tehotenských kŕčov  
chr��ni pred bolesťami kĺbov, reumatickými z��palmi kĺbov, zmenami kost��,  
zlomeninami, udržuje zdrav�� pokožku, ukľudňuje nervy, chr��ni pred  
nespavosťou, nervozitou, necitlivosťou horných a dolných končat��n, pred  
stratou pamäti, depresiami, podr��ždenosťou a inými duševnými poruchami  
Denn�� potreba:

  Denn�� d��vky u dospelých sa pohybuj�� okolo 800 mg, u tehotných žien 1200 mg. Vstreb��vanie v��pnika sa vekom zhoršuje. Pr��jem v��pnika v bioproduktoch pri vysokom vstreb��van�� môže byť podstatne nižš��.

Výskyt:

  Zdroje v��pnika s��: poh��nka, hr��šok, brokolica, potočnica, špen��t, tekvica,  
citr��ny, sezamov�� a slnečnicov�� semiačka, mak, mlieko, syry, sardinky a ryby  
vôbec.

Pr��znaky pri nedostatku:

Nedostatok v��pnika môže spôsobovať: bolesti kĺbov, l��mavosť nechtov, vznik  
ekz��mov, b��chanie srdca, vysoký tlak, nespavosť, svalov�� kŕče, nervozitu,  
necitlivosť horných a dolných končat��n, bielu pleť, reumatick�� z��paly kĺbov,  
krivicu, kazenie zubov, str��canie pamäti, depresie. Nedostatkom môžu trpieť  
veg��ni, jedinci s poruchami zaž��vacieho traktu, ženy v tehotenstve, v  
dojčenskom obdob��, ženy po menopauze, starš�� ľudia, ľudia so sedavým  
zamestnan��m, ľudia s vysokou konzum��ciou mäsa a n��zkou konzum��ciou  
zeleniny.

Pr��znaky pri prebytku:

  Prebytok v��pnika alebo jeho nevhodn�� aplik��cia môže spôsobiť obličkov�� kamene a hyperkalc��miu - zvýšen�� hladinu v��pnika v krvi. Pr��znakmi s��:  
nevoľnosť, zvracanie, strata chuti do jedla, chudnutie, bolesti hlavy,  
zv��penatenie mäkkých tkan��v, zvýšen�� frekvencia močenia, hnačky, šklbanie, svalov�� slabosť. http://eutrofia.sk/?q=node/198  

2.3.7 Železo  
 
 
 
 

40

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Železo m�� v biogen��ze tvorstva kľ��čov�� postavenie. Kým horč��k m�� výsostn��  
postavenie v rastlinnej r��ši vďaka jeho katalytickej pr��ci v asimilačných  
org��noch v chlorofyle, železo m�� výsostn�� postavenie v živoč��šnej r��ši, a to  
kvôli jeho katalytickej pr��ci v najcennejšej tekutine, v krvi, obsahuj��cej  
hemoglob��n. Ten ako je zn��me, viaže na seba kysl��k a červenými krvinkami je  
pren��šaný do každej bunky v organizme. Bunky, ktor�� nie s�� okysličovan��,  
odumieraj��. Železo pln�� aj ďalšie funkcie. Železo sa v organizme nach��dza v  
troch form��ch: v hemovej, viazanej v hemoglob��ne, vo funkčnej forme,  
nach��dzaj��cej sa v myoglob��ne v svaloch a v enzýmoch, napr. V katal��ze a v  
z��sobnej forme a to v pečeni (ferit��n), makrof��goch (hemosider��n, ferit��n) a v  
iných org��noch. Železo sa vo väčšom množstve nach��dza tiež v žal��dku a v  
tenkom čreve a v jadre buniek (purinov�� nukleotidy).

Hlavný význam železa spoč��va v jeho pr��tomnosti v hemoglob��ne a vo funkcii  
zabezpečovať prenos kysl��ka z pľ��c do cel��ho organizmu, najmä do mozgu,  
ktor��ho činnosť by sa bez kysl��ka v kr��tkom čase zastavila.  
Funkcie:

Prenos kysl��ka, podporuje norm��lny vývoj plodu a det��, zabezpečuje

norm��lnu činnosť organizmu, najmä mozgu, svalov, št��tnej žľazy a org��nov  
imunitn��ho syst��mu, podieľa sa na tvorbe energie, m�� kladný vplyv na kožu,  
vlasy a nechty, potl��ča ��navu a predch��dza chudokrvnosti, podporuje duševn��  
činnosť, znižuje ��navu a chr��ni pred duševnými chorobami  
Denn�� potreba:

D��vkovanie železa je z��visl�� od viacerých okolnost��, najmä však od

možnosti zabezpečovania jeho vstreb��vania, ktor�� je u železa, podobne ako u v��pnika, slab��. U dospelých sa odpor��čaj�� d��vky 10 -15 mg, u det�� 8 - 15 mg, u tehotných žien 30 - 40 mg, u dojčiacich matiek 10 - 25 mg a u výkonných športovcov až 20 -30 mg denne.

Výskyt:

Zdroje železa s�� ľahko pr��stupn�� pretože už len obilniny obsahuj��

dostatočn�� množstvo: pšenica(3,1), ryža(8), pšeničn�� otruby(13). Ďalej

fazuľa(6,7), s��jov�� bôby(8,4), šošovica(7,6), semen�� tekvice(112). Hodnoty s�� uveden�� v mg/100g.

Pr��znaky pri nedostatku:  
 
 

41

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

   Nedostatok železa sa prejavuje pr��znakmi ako: chudokrvnosť, spomalenie  
rastu a vývoja, telesn�� slabosť, l��manie a padavosť vlasov, krehkosť a  
nepravidelný rast nechtov, l��mavosť kost��, obezita, z��paly ��stnej dutiny,  
ťažkosti s prehĺtan��m, tr��viace ťažkosti, ��nava, z��vrate, spomalen�� reakcie,  
nervozita, bledosť a dýchavičnosť. Pri chronickom nedostatku nast��va  
poškodenie CNS.

Pr��znaky pri prebytku:

 Prebytok železa pred��vkovan��m spôsobuje v tkaniv��ch tvorbu voľných  
radik��lov, čo býva pr��činou mnohých ochoren�� vr��tane takých akými s��:  
rakovina, srdcov�� choroby, skracovanie životnosti buniek a života  
organizmu.. Ukladanie v tkaniv��ch spôsobuje bronzov�� pigment��ciu kože, cirh��zu pečene, cukrovku a srdcov�� poruchy. Okrem toho môže byť železo v nadmernom množstve ukladan�� aj v slezine, v žal��dočnej a črevnej sliznici a v kostnej dreni, čo spôsobuje narušenie norm��lnej funkcie postihnutých  
org��nov. http://eutrofia.sk/?q=node/203  

2.3.8 Meď

Meď patr�� k najvýznamnejš��m prvkom. Často sa označuje za prvok kr��sy,  
pretože skr��šľuje kožu a vlasy. Patr�� k prvkom imunity, pretože posilňuje  
telesn�� imunitu. Jej význam je však oveľa väčš�� a je ťažko pos��diť, ktor�� z  
mnohých funkci�� je najvýznamnejšia. Toto mnohorak�� pôsobenie medi je dan��  
tým, že ako silný katalyz��tor pôsob�� na mnoh�� enzýmy a vitam��ny ,  
prostredn��ctvom ktorých už v malom množstve ovplyvňuje mnoh�� činnosti  
organizmu. Množstvo medi v tele sa pohybuje od 80 do 100 mg.

Funkcie:

 Je nutn�� na tvorbu kolag��nu a elast��nu, podporuje tvorbu bielych krviniek a  
zvyšuje odolnosť voči infekčným bakt��ri��m, je nutn�� na tvorbu mnohých  
enzýmov, z ktorých najvýznamnejš�� je superoxid dismut��za, ktor�� patr�� k  
najsilnejš��m antioxidantom v tele, podporuje využitie medi a zinku a chr��ni  
cytoplazmu pred voľnými radik��lmi, je zodpovedn�� za sfarbenie pokožky,  
potrebn�� pre zdravie kĺbov a kost��, potrebn�� pre zdravie mozgu a nervov,  
chr��ni pred neplodnosťou, osteopor��zou a pred rakovinou.  
Denn�� potreba:  
 

42

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

  Denn�� potreba je od 0,4-0,7 mg u det�� do 12 mesiacov, do 2,5-3,0 mg u dospievaj��cich a dospelých.

Výskyt:

  Zdroje medi s��: sušen�� strukoviny, celozrnn�� obilie, orechy a semen��,  
nakl��čen�� semen��, čerstv�� zelenina, mäso a pečeň. V týchto produktoch sa obsah medi pohybuje priemerne od 0,2 do 0,8 mg. Meď obsahuj�� aj morsk�� živoč��chy a melasa. Z ovocia meď obsahuj�� najmä ban��ny a slivky.  
Pr��znaky pri nedostatku:

  K nedostatku doch��dza pri jednosmernej di��te, pri chudnut��, pri dlhodobých chorob��ch spojených s hnačkami, zvracan��m a pod. Pri nedostatku medi sa  
dostavuje an��mia (chudokrvnosť), predčasn�� šedivenie vlasov, depigment��cia, zhoršuje sa hojenie r��n, vyskytuje sa zahnisanie čelných dut��n a podporuje  
z��pal prostaty. Pri ďalšom zvyšovan�� nedostatku prich��dza vypad��vanie  
vlasov, poruchy nervovej s��stavy, slabosť, zn��žen�� odolnosť voči chorob��m, kôrnatenie ciev, hnačky, narušenie rastu, poruchy vývoja nervov, kost��, pľ��c a zmena štrukt��ry tkan��v cel��ho organizmu.

Pr��znaky pri prebytku:

  K prebytku doch��dza pri pit�� vodu vedenej medeným potrub��m, varen��m v  
medených n��dob��ch, fajčen��m, dýchan��m výfukových splod��n, použ��van��m  
niektorých antikoncepčných pr��pravkov. Vysok�� hladinu medi znižuje zinok .  
Prebytok medi môže poškodiť črevn�� fl��ru, dr��ždiť sliznice hltanu, žal��dka a  
čriev. Môže sa hromadiť v tele, najmä v pečeni a v obličk��ch, čo spôsobuje  
Wilsonovu chorobu. Nadbytok medi je spojený aj s takými ment��lnymi  
poruchami ako autizmus, detsk�� hyperaktivita, depresia, halucinačn�� a  
paranoidn�� schizofr��nia, nespavosť a seniln�� demencia  
http://eutrofia.sk/?q=node/221  
 

2.4 Odrodový sortiment Punica granatum L.  

Zn��my je veľký počet odrôd a variet s odchýlkami charakteristickými pre  
oblasť, kde sa nach��dzaj�� prirodzen�� n��lezisk�� gran��tovn��ka a kde bol  
vykon��vaný dlhodobý n��rodný výber. Najhodnotnejšie odrody vznikli v  
 

43

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Afganistane, Ir��ne, Azerbajdžane a pod. Hodnotn�� odrody sa pestuj�� aj v

Turecku, Sýrii (oblasť Halep), Iraku a pod. Mohli by sa spomen��ť odrody

"Azerbajdžansk�� gjuljuša" (silno rast��ca odroda s vysokokvalitnými plodmi s  
tmavočervenou šťavou), "Nikitský skorý'. (veľmi ��rodn��, skoro dozrievaj��ca  
odroda), "Bala Mjursal" (azerbajdžansk�� odroda tvoriaca kry strednej  
veľkosti, ktorých plody dozrievaj�� počas okt��bra), "Kazakeanoar" (��rodn��  
odroda s previslými kon��rmi, ktorej plody maj�� tmavo červen�� sladkokysl��  
šťavu), ,,Ak-Dona" (��rodn�� a pomerne mrazuvzdorn�� odroda :: Uzbekistanu),  
"VIR č. 1" (neskoro dozrievaj��ca odroda, ktorej plody s�� dobre skladovateľn��

- až počas 6 mesiacov). V Bulharsku (petričsko - Sandansk�� oblasť a južn��  
pobrežie Čierneho mora) sa nach��dza veľa cenných foriem, napr. "č. 5" (z  
Petriča), "č. 9, 12,13, 14" (z Dolnej Gradeščnice) a "Č. 17" (z Hornej  
Gradeščnice), "č. 22 a 24" (zo Sand��nskeho) a "Č. 25" (z Leščnice) (COLOV,  
1985).

Gran��tovn��k - Punica granatum L. patr�� u n��s k menej zn��mym

subtropickým ovocným druhom. Gran��tovn��ky n��zkeho vzrastu s�� obľ��benými  
črepn��kovými rastlinami  hlavne Punica granatum var. "Nana". Z oblast��  
Stredozemn��ho mora preniklo pestovanie Punica granatum aj do oblast��  
tropickej kontinent��lnej kl��my, kde ho možno ��spešne pestovať aj vo výške  
od 1000 m.n.m., stač�� mu len kr��tke obdobie n��zkych teplôt. Aj keď zahŕňa  
rod Punicaceae len dva botanick�� druhy, v priebehu st��roč�� sa vyšľachtilo  
viac odrôd a foriem. Vo Franc��zsku to bol "Gogin" a "Cherani", z ktorých sa  
vyr��bala zn��ma grenadina a gran��tov�� v��no (POSPÍŠIL - HRACHOVÁ, 1989).  
Patr�� tiež k z��kladným druhom pestovaným na stredovýchode. Ide o špeci��lny  
druh, ktor��ho odrody s�� prispôsoben�� pôvodnej kl��me a teplote, je tolerantný  
na sucho, soľ, chl��r a akt��vny v��pnik. V juhovýchodnom Španielsku m�� tento  
druh schopnosť prispôsobiť všetky svoje pestovan�� odrody týmto  
podmienkam. Rastie aj v subtropických oblastiach s močiarnymi pôdami,  
ktor�� s�� striedavo zavlažovan�� vodou s elektrickou vodivosťou viac ako 4  
dS/m. Odrody, ktor�� dozrievaj�� neskôr, s�� vhodn�� aj ako dekorat��vne typy.  
Vo vlhkých tropických oblastiach sa dopestuj�� plody nižšej kvality  
(http://unifi.itlprojectlueresgen29/ds2.html, 2006-05-05). Existuje tiež  
niekoľko foriem gran��tovn��ka, ktorých plody nie s�� chuťovo dobr��. Formy s  
dekorat��vnymi kvetmi poskytuj�� vo všeobecnosti mal��, resp. žiadne plody.  

44

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

Zrel�� plody dobre zn��šaj�� sucho, ale pri výdatných zr��žkach počas tejto f��zy často pukaj�� (http://aggiehortiiculture.tamu.edu/southerngarden/punica.html , 2006-05-05).

Ovocn�� typy

„Alandi“ - odroda so stredne veľkými plodmi ružovej alebo červenej farby, sladko-kyslou

dužinou a s veľmi tvrdými semenami.

„Balegal“ - odroda poch��dzaj��ca z Kalifornie, vytv��ra veľk�� okr��hle, veľmi sladk�� plody

s bledoružovou pokožkou.

,,Bedana“ - plody tejto odrody s�� stredne veľk��, s hnedastou alebo bielou šupkou, s ružovo-bielou dužinou sladkej chuti a s mäkkými semenami. „Cloud“ - kalifornsk�� odroda so stredne veľkými plodmi zeleno-červenej farby s bledou, sladkou šťavou.

„Crab“ - kalifornsk�� odroda s veľkými plodmi, červenou šťavou.

„Dholka“ - st��lozelen�� veľkoplod�� odroda s tenkou šupkou bielozelenej až žltočervenej farby a s tmavoružovými až purpurovými škvrnami. Dužina je sladk��, biela až purpurov��, s tvrdými semenami.

„Early Wonderful“ - stredne veľký ker s červenooranžovými fertilnými

kvetmi. Plod�� neskoršie, ale hojnejšie. Vytv��ra veľk��, červen��, chutn�� plody s tenkou pokožkou.

„Fleshman“ - plody tejto kalifornskej odrody s�� považovan�� za najsladšie, s��  
 veľk��, okr��hle, pokožka plodu m�� ružov�� farbu. Semen�� s��  
 pomerne jemn��.

„Francis“ - floridsk�� odroda s veľkými, sladkými plodmi.

„Granada“ - kalifornsk�� odroda, "Granada de China" a "Granada  
Agria"  
 
 


- mexick�� odrody z oblasti Puebla a Tehuacanu.  


„Green Globe“ - kalifornsk�� odroda s veľkými, sladkými, výrazne aromatickými plodmi, ktor�� maj�� pokožku zeleno sfarben��.  
 
 

45

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

„Hiza Kuro“ - japonsk�� odroda so sýtočervenými plnými veľkými kvetmi,  
občas i mierne oranžov��. Prin��ša n��zke ��rody, resp. sa plody nevyskytn��  
vôbec.

„Home“ - kalifornsk�� odroda so žlto červeným sfarben��m plodov, ktorých šťava je sladk��, svet1oružovej farby.

„Kabul“ - vel'koplod�� odroda s bledož1tou až tmavočervenou šupkou a sladkou až slabohorkou dužinou tmavočervenej farby.

„Kandhari“ - vel'koplod�� odroda s tmavo červenou stredne kyslou dužinou a tvrdými semenami.

„King“ - kalifornsk�� odroda s plnými červenými kvetmi a so stredne vel'kými až veľkými, sladkými a výrazne šťavnatými plodmi. Pokožka plodu je tmavo ružov�� až červen��

„Mes��bak“ - skoro dozrievaj��ca odroda so stredne veľkými plodmi, šupka je ž1točerven��a stredne hrub��, s dužinou sladkej chuti. Pestuje sa v hornatých oblastiach.

„Muscat Red“ - vytv��ra mal�� až stredne veľk�� plody s tenkou až mierne

zhrubnutou šupkou a stredne sladkou a šťavnatou dužinou vo vn��tri. Semen�� s�� mäkk�� až stredne tvrd��.

„Mus cat White“ - veľkoplod�� odroda s hrubou šupkou kr��movobieleho až

ružov��ho sfarbenia. Dužina je sladk��, so stredne tvrdými semenami. Vhodn��  
 je na komerčn�� pestovanie

„Omi“ - japonsk�� odroda s jednoduchými červenými kvetmi, prin��ša chutn��, veľk�� plody.  

„Paper Shell“ - plody tejto odrody s�� okr��hle, stredne veľk��,

so ž1točervenou veľmi tenkou šupkou. Dužina je veľmi sladk��, šťavnat��,  
ružovej až červenej farby s mäkkými až stredne tvrdými semenami.  
„Phoenicia“ - kalifornsk�� odroda, vytv��ra veľk��, sladk�� plody, ktorých  
pokožka zelenočervenej farby. Semen�� s�� pomerne tvrd��.  
„Poona“ - veľkoplod�� odroda s tmavočervenou, sivou alebo sivozelenou a  
zriedkavo aj škvrnitou šupkou, s ružovočervenou až červenou dužinou.  
„Slimy“ - vytv��ra veľk�� plody zelenej farby, ktor�� sa postupne s časom  
zrelosti pretv��ra na červen�� až tmavočerven��. Dužina je červen�� a  
 
 

46

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

vysokošťavnat��, spočiatku horko-kysl��, postupne sa pri zren�� kyslosť vytr��ca. Je najpestovanejšou odrodou v strednom Iraku.

„Spanish Ruby“ - vytv��ra okr��hle, mal�� až stredne veľk�� plody s

jasnočervenou hrubou šupkou. M�� sladk�� aromatick�� dužinu ružovej farby s malými až stredne veľkými a pomerne mäkkými semenami.  
„Sweet“ - vytv��ra plody podobn�� odrode "Wonderful", s veľmi sladkou,  
ružovou šťavou.

„Twisted Trunk“ - odroda s jednoduchými červenými kvetmi, vytv��ra tme,  
plod�� v malom množstve, stromy sa spravidla dož��vaj�� vyššieho veku (15-20  
 rokov).

„Utah Sweet“ - odroda s veľmi sladkými, vysoko kvalitnými plodmi, ktor�� maj�� ružovkast�� pokožku a jemnejšie semen��. Kvety s�� atrakt��vne, ružovooranžov��ho sfarbenia.

„Vellodu“ - vytv��ra stredne veľk�� až veľk�� plody so stredne tenkou šupkou, šťavnatou dužinou, ktor�� d��va stredne tvrd�� semen��.

„Wonderful“ - floridsk�� veľmi produkt��vna a pomerne odoln�� veľkoplod��

odroda (veľkosť plodov dosahuje 13 cm), rozš��ren�� do Kalifornie (v r. 1896), s plnými oranžovočervenými kvetmi a guľatými plodmi purpurovočervenej  
 farby. Dužina je šťavnat��, semen�� s�� pomerne mäkk��. T��to  
 odroda dnes nahradila odrody "Spanish Ruby" a "Sweet  
 Fruited", ktor�� boli so z��ujmom pestovan�� v minulosti. Avšak  
 v minulosti stratila taktiež poz��ciu na ��kor odrody "Granada".

http://www.mediterraneangardensociety.org/plants/punica.granatum.htm

2004-05-05, http://evergreengardenworks.com/punica.htm , 2004-05-05,

http://www.crfg.org/pubs/ff/pomegranate.html , 2005-02-04,

http://www.hort.purdue.edu/newcrop/mortonlpomegranate.html , 2006-05-05, GANY - ALSABAK-AL-RAVY,1966).

Najväčšia zbierka gran��tovn��kov poch��dza z turkm��nskej experiment��lnej  
stanice rastlinných genetických zdrojov v Garrygale. Obsahuje sladkoplod��  
odrody ako ,,6/49 sladk��, Andalyb, Anvari, Seidi, Zelili, Kerogly,  
Khasardagh, Syunt, Sumbar, Schichimderinski, Sverchrannyi“. Z neskoro  
zrej��cich odrôd m�� zast��penie ,,Ariana, Vkusnyi, Girkania, Dakhistan,  
Kemine, Nisa, Makhtumkuly, Messarian, Molla Nepes, Myagkosemyannyi  
rozovyi, Neozhidannyi, Parfianka a Sumbarskyi“. K odrod��m s vysokou  

47

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

mrazuodolnosťou patr�� „Vashingtongsky 5-4-41, Zubeida, Shakh-nar,

Meykhosh, Sochny, Sakerdze, VIR-1, Alshirin-nar, Krmyzy-kabukh,

Salavatsky, Bashkalinsky, Noralma, Veles, Meles a Nikitsky rannyi", ktor�� s�� významn�� pre priemysel (LEVIN, 1995).  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

48

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

3 CIEĽ  
 
 
 
 

     Cieľom diplomovej pr��ce bola analýza stavby plodu Gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a jeho niektor�� obsahov�� l��tky.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

49

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 

4 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE 

   Stavba plodu Gran��tov��ho jablka a jeho  niektor�� obsahov�� l��tky zo

Slovenských a zahraničných odrôd: 

Hodnotenie: Slovensk�� odrody - Slovgrajada (tehlovo červen�� kvety) 

                             - Slovgramat (karm��novo červen�� kvety) 

           Zahraničn�� odrody - Španielsko 

                             - Egypt

                             - India

                             - Ir��n

                             - Kalifornia 
 
 
 

Rozbory: plodov - podľa deskriptora pre hodnotenie 

                - pr��rodn�� farbiv��

                - sušina 
 
 
 

Na obsahov�� l��tky: 
 
 
 
 

- Vitam��n C 

- Cukry

- Organick�� kyseliny

- V��pnik

- Fosfor

- Mang��n

- Zinok

- Meď

- Železo 
 
 

50

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 

5 DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA  

S�� zo s��boru plodov perspekt��vnych Slovenských odrôd prihl��sených do pr��vnej ochrany na UKSUP do cyklu odrôd s�� zaraden�� Slovensk�� odrody Slovgrajada a Slovgramat. Ďalšie s�� zahraničnej proviniencie, Španielsko, Egypt, India, Ir��n, Kalifornia.  
 
 

5.1 Zhodnotenie stavby plodov

Slovensk�� odroda Slovgrajada m�� hmotnosť plodu  320g. Tvar plodu

je pozdĺžny takisto ako u väčšiny plodov. Povrch pokožky plodu je jemne  
hrboľatý. Voskov�� vrstva na povrchu pokožky je jemn��, priemer plodu je 7  
cm a kališn�� jamka je veľmi výrazn�� a jej priemer je 1,5 cm. Sfarbenie

vonkajšieho oplodia je žltoružov��, pr��tomnosť l��čka je ale nie je veľmi

výrazna. Pevnosť vonkajšieho oplodia je tvrd�� a jeho sfarbenie je

smotanovo biele až žlt��. Počet komôrok vo vn��tri jabĺčka je 5 a sfarbenie  
deliacich bl��n je smotanovo biele až bieložlt��. Počet gran��l v komôrke je  
menej ako 50.Velkosť jednej granuly je 7 mm čo znamen�� , že je mal��.  
Hmotnosť granuly je 4 gramy a sfarbenie granuly je výrazne červen��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 1 SLOVGRAJADA  
 

51

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 2 Slovgrajada v kvete  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Obr��zok 3 Slovensk�� odroda SLOVGRAJADA- prerezaný plod na dve  
 polovice a granule  
 
 
 
 
 
 
 

52

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 4 Slovgrajada - komôrky, blany, granule  


Ďalšia  Slovensk�� odroda Slovgramat m�� hmotnosť plodu 220g .Tvar plodu je pozdĺžny takisto ako u väčšine plodov. Povrch pokožky plodu je jemne  
hrboľatý. Voskov�� vrstva na povrchu pokožky je jemn��, priemer plodu 85 mm kališn�� jamka je nevýrazn�� a jej priemer je malý. Sfarbenie vonkajšieho  
oplodia je žltoružov��, pr��tomnosť l��čka je veľmi výrazn��. Pevnosť  
vonkajšieho oplodia je stredn�� a jeho sfarbenie je žlt�� až ružovožlt��. Počet  
komôrok vo vn��tri jabĺčka je 5 a sfarbenie deliacich bl��n je smotanovo biele . Počet gran��l v komôrke je viac ako 50.Velkosť jednej granuly je stredn��  
a sfarbenie granuly je sýto červen��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 5 Slovgramat  
 
 

53

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 6 Slovgramat - prerezaný plod na dve polovice a granule  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 7 Slovgramat- plod s viditeľnými komôrkami a granulami  


Ďalšia zahraničn�� odroda ,zo Španielska m�� hmotnosť plodu 135g. .Tvar

plodu je guľovitý . Povrch pokožky plodu je hladký až jemne hrboľatý.

Voskov�� vrstva na povrchu pokožky je jemn��, priemer plodu je 65 mm

a kališn�� jamka je nevýrazn�� a jej priemer je malý. Sfarbenie vonkajšieho

oplodia je ružov��, pr��tomnosť l��čka je veľmi nevýrazn��. Pevnosť vonkajšieho  
oplodia je stredn�� a jeho sfarbenie je žlt��. Počet komôrok vo vn��tri jabĺčka  
je7  a sfarbenie deliacich bl��n je bieložlt�� . Počet gran��l v komôrke je menej  
ako 50.Velkosť jednej granuly je stredn�� a sfarbenie granuly je  
ružovočerven��.  
 
 

54

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 8 Španielsko  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Obr��zok 9 Španielsko, prerezaný plod na dve polovice a granule  
 
 
 
 
 
 
 
 

55

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 10 Španielsko, komôrky, blany, granule  


Daľšia zahraničn�� odroda ,z Egyptu  m�� hmotnosť plodu 220g .Tvar plodu je pozdĺžny takisto ako u väčšine plodov. Povrch pokožky plodu je jemne  
hrboľatý. Voskov�� vrstva na povrchu pokožky je jemn��, priemer plodu 85 mm kališn�� jamka je nevýrazn�� a jej priemer je malý. Sfarbenie vonkajšieho  
oplodia je žltoružov��, pr��tomnosť l��čka je veľmi výrazn��. Pevnosť  
vonkajšieho oplodia je stredn�� a jeho sfarbenie je žlt�� až ružovožlt��. Počet  
komôrok vo vn��tri jabĺčka je 5 a sfarbenie deliacich bl��n je smotanovo biele . Počet gran��l v komôrke je viac ako 50.Velkosť jednej granuly je stredn��  
a sfarbenie granuly je sýto červen��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 11 Egypt  
 
 

56

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 12 Egypt  prerezanaý plod na dve polovice  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 13 Egypt: komôrky, blany, granule  
 
 
 


Zahraničn�� odroda z Indie  m�� hmotnosť plodu 230g  .Tvar plodu je guľovitý

. Povrch pokožky plodu je hladký. Voskov�� vrstva na povrchu pokožky je

jemn��, priemer plodu je 60 mm a kališn�� jamka je nevýrazn�� a jej priemer je  
stredný. Sfarbenie vonkajšieho oplodia je ružov��, pr��tomnosť l��čka je veľmi  
 

57

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

výrazn��. Pevnosť vonkajšieho oplodia je stredn�� a jeho sfarbenie je

ružovožlt��. Počet komôrok vo vn��tri jabĺčka je7  a sfarbenie deliacich bl��n je smotanovobiele . Počet gran��l v komôrke je menej ako 50.Velkosť jednej  
granuly je veľk�� a sfarbenie granuly je karm��novočerven��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 14 India  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Obr��zok 15 India, prerezaný plod na dve polovice  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

58

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 16 India, komôrky, blany, granule, šťava  


Zahraničn�� odroda z Ir��nu  m�� hmotnosť plodu 170g.Veľmi podobn�� je podľa deskriptora Slovenskej odrode Slovgrajada až na nejak�� odchýlky ako je  
povrch pokožky plodu hrboľatý, priemer plodu je 59 mm a sfarbenie  
vonkajšieho oplodia je tmavoružov��.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 17 Ir��n  
 
 
 
 
 
 
 
 

59

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 18 Ir��n, prerezaný plod na dve polovice  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 19 Ir��n, komôrky, blany, granule, šťava  
 


Zahraničn�� odroda z Kalifornie  m�� podobn�� vlastnosti ako odroda z Indie až na p��r odchýlok ako s�� napr��klad priemer plodu, ktorý m�� 80mm takisto  
pr��tomnosť l��čka, ktor�� m�� výrazn�� počtom gran��l v komôrke je väčš��  
a i veľkosťou granuly sa l��šia kde z Kalifornie m�� veľk��.  
 
 
 
 
 
 

60

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 20  Kalifornia  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Obr��zok 21 Kalifornie, prerezaný plod na dve polovice  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

61

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Obr��zok 22 Kalifornia, komôrky, blany, granule, šťava  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

62

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

5.2 Charakteristika Slovenských odrôd z tabuľky rozborov  

1.Časť- obsahov�� l��tky, vitam��n C, organick�� farbiv��, kyseliny, cukry a sušina:

Slovensk�� odroda Slovgrajada m�� obsah vitam��nu C 19,11 mg/100g  
a organických farb��v je 0,763 g.kg. Organick�� kyseliny 1.98% ,cukry

7.9% a sušina 18.61%.  
 
 

Daľšia Slovensk�� odroda Slovgramat m�� obsah  vitam��nu C 18.08

mg/100g a organických farb��v je 0,905g.kg. Organick�� kyseliny 1.86%, cukry 7.9% a sušina 17.85%  

2. Časť - obsahov�� l��tky z mikro a makro prvkov:  
 
 

Slovensk�� odroda Slovgrajada m�� podľa rozboru plodov na mikro

a makro prvkov ako Fosfor 2700 mn.kg Drasl��k 16700 mn.kg. V��pni 78.3 mn.kg Zinok 17.2 meď 3.7 železo 96 mn.kg. Percento sušiny je 93%.

Odroda Slovgramat m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov  
ako Fosfor 2750 mn.kg Drasl��k 15500 mn.kg. V��pni 64.7 mn.kg Zinok

25.2 meď 8.8. železo 130 mn.kg. Percento sušiny je 94%.  
 
 
 


Rozbory plodov na obsahov�� l��tky:  


   N��zov Vitam��n C Farbiv�� Organick�� Cukry Sušina

   pôvodu kyseliny

                mg/100g g.kg^-1 %

Slovgrajada 19,11 0,763 1.97 7.9 18.61

Slovgramat 18,08 0,905 1.86 7.9 17.85

Španielsko 20,06 0,318 1.66 11.6 18.30 
 
 

63

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Rozbory plodov na jednotliv�� prvky: 
 

  N��zov plodu P K Ca Mn Zn Cu Fe sušina

                                       Mn.kg^-1 %

Slovgrajada 2700 16700 78,3 1,1 17,2 3,7 96 93

Slovgramat 2750 15500 64,7 1,4 25,2 8,8 130 94

Španielsko 1850 11500 343,0 5,6 20,1 7,0 574 92 
 
 
 

5.2.1 Charakteristika zahraničných odrôd z tabuľky rozborov  

1.Časť- obsahov�� l��tky, vitam��n C, organick�� farbiv��, kyseliny, cukry a sušina:  

Všetky zahraničn�� odrody, na ktor�� sme robili rozbor ako Španielsko m��  
obsah vitam��nu C 20.06 mg/100g a organických farb��v je 0,318 g.kg.  
Organick�� kyseliny 1.66% ,cukry 11.6% a sušina 18.30%.  
Egypt m��  obsah vitam��nu C 12.68 mg/100g a organických far0.1b��v je  
0,628 g.kg. Organick�� kyseliny 1.330% ,cukry 8% a sušina 20.20%.  
India m��  obsah vitam��nu C 14.44 mg/100g a organických farb��v je 1.330

g.kg. Organick�� kyseliny % ,cu990.kry 1% a sušina 18.50%.

Ir��n m��  obsah vitam��nu C 13.47 mg/100g a organických farb��v je 0,974

g.kg. Organick�� kyseliny 1.150% ,cukry 9% a sušina 22.20%.

Kalifornia m��  obsah vitam��nu C 12.34 mg/100g a organických farb��v je

1.583g.kg. Organick�� kyseliny 1.330% ,cukry 8% a sušina 20.20%.  
 
 


   N��zov Vitam��n C Farbiv�� Organick�� Cukry Sušina

   pôvodu kyseliny

                mg/100g g.kg^-1 %

Egypt 12,68 0,628 0,72 14,0 23,48

India 14,44 1,330 0,99 10,1 18.50

Ir��n 13,47 0,974 1,150 9 22.20

Kalifornia 12,34 1,584 1,330 8 20,20 
 
 
 

64

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

2. Časť - obsahov�� l��tky z mikro a makro prvkov:  
 

Španielsko m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov ako

Fosfor 1850 mn.kg Drasl��k 11500 mn.kg. V��pnik 343 mn.kg Zinok 20. 1meď 7 železo 574 mn.kg. Percento sušiny je 92%.

Egypt m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov ako Fosfor

2160 mn.kg Drasl��k 13650 mn.kg. V��pnik 248 mn.kg Zinok 41.2 meď 12 železo 165 mn.kg. Percento sušiny je 96%.

India m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov ako Fosfor 2300 mn.kg Drasl��k 13000 mn.kg. V��pnik 153 mn.kg Zinok 28.7 meď 10,7 železo 45.5 mn.kg. Percento sušiny je 94.5.%.

Iran m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov ako Fosfor 1960 mn.kg Drasl��k 10000 mn.kg. V��pnik 273 mn.kg Zinok 21.0 meď 8,5  
železo 31.7 mn.kg. Percento sušiny je 95.%.

Kalifornia m�� podľa rozboru plodov na mikro a makro prvkov ako

Fosfor 1960 mn.kg Drasl��k 11000 mn.kg. V��pnik 190mn.kg Zinok 28.6 meď 7.8 železo 34.4 mn.kg. Percento sušiny je 93.%.  
 

  N��zov plodu P K Ca Mn Zn Cu Fe sušina

                                       Mn.kg^-1 %

Egypt 2160 13650 248 3,3 41,2 12,0 165 96

India 2300 13000 153 2,6 28,7 10,7 45,5 94,5

Ir��n 1960 10000 273,0 1,0 21,0 8,5 31,7 95,0

Kalifornia 1960 11000 190,0 1,3 28,6 7,8 34,4 93,0 

Po pozorovan�� som zistila, že na obsah vitam��nu C s�� najlepšie

Slovensk�� odrody Slavgrajada a Slovgramat a i zahraničn�� odroda zo

Španielska. Podľa VORONCOV - ŠTEJMAN (1982) sa v šťave nach��dza  
do 20 % sacharidov, 2,5 až 5% kyseliny citr��novej a 5-6 mg% vitam��nu

C. Šťava plodov sa vyznačuje kyslou až sladkokyslou chuťou v z��vislosti  
od odrody a obsahuje 14-21 % sacharidov , 3-4% kysel��n , vitam��n B a C  
, vysok�� množstv�� železa , drasl��ka, horč��ka, v��pnika. V našich  
Slovenských odrod��ch je obsah vitam��nu C okolo 20 mg/100g . Takisto  
maj�� i veľmi vysoký obsah prvkov ako železa, horč��ka či v��pnika. Ďaľšie  
zahraničn�� odrody, ktor�� som hodnotila s�� v priemere rovnak�� v z��visloti  
 

65

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

od pôvodu. Napr��klad zahraničn�� odroda zo Španielska sa vyznačuje  
veľmi vysokou hodnotou cukrov a to až 14 %. Podľa  ČERVENÁ- 
ČERVENÝ (2002) obsahuj�� plody 16g sacharidov na 100g dužiny.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

66

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

6 ZÁVERY

Hodnotenie dvoch Slovenských odrôd Slovgrajada a Slovgramat s�� v porovnan�� s ostatnými odrodami zo zahraničia lepšie v nasledovných ukazovateľoch:  

mrazuodolnosť  
 

pestovanie vo vonkajš��ch podmienkach  

vyšš�� obsah vitam��nu C  

najvyšš�� obsah organických kysel��n.  


   Veľmi dôležit�� je zdôrazniť u gran��tov��ho jablka Punica Granatum L. i jeho dekorat��vnu funkciu na interi��rov�� a exteri��rov�� pestovanie v podobe mobilnej kontajnerovej zelene. Ďalej s�� tu i možnosti využitia mutačn��ho prejavu pomalšieho n��rastu biomasy a atypických tvarov dreva pre pestovanie bonsajových miniat��r.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

67

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

7 Použit�� literat��ra 
 
 

1. COLOV, C.N. 1985. Ovoščarstvo na tropika i subtropika. Sofia:

   Zemizdat, 1985, 285s.

2. ČERVENÁ, D.- ČERVENÝ, K. 2002. Liečba výživou. 2.vyd., 2002, 213

   s. ISBN 80-88892-48-1

3. Department of Horticultural Sciences, Faculty of Agriulture, University

   of Tehran, Karaj 31587, Iran)

4.  DLOUHÁ, J. - RICHTER, M. - VALÍČEK, P. 1995. Ovoce. Aventinum:  
 1 vyd., 1995, 223s. ISBN 80-7151-768-2

5.  GANY, A.A - AL - SABAK, S.S - AL-RAVY,A.Z. 1966. Zarht-al-F��kh Fi Irak,  
 1966, s.263-267, No. 13, Dennis P.E. Report to tlie goverment of Iraq on the  
 investigation and development of ground-water rescources. Rept. No. 189, FAO  
 Rome.

6.  IVIČIČ, L. et al., 2002. Ovocin��rstvo. Bratislava: Pr��roda, s.r.o.,

5.vyd., 2002, 418 s. ISBN 80-07-01197-8

7.  IVIČIČ, L. et al., 2002. Ovocin��rstvo. Bratislava: Pr��roda, s.r.o.,

5.vyd., 2002, 418 s. ISBN 80-07-01197-8

8. KARAS, R 1998. Pestovanie gran��tovn��ka. In: Z��hradk��r, roč.34, 1998,

   č.12, s.58-59.

9.  LEVIN, G. M. 1995. Ascpet of pommegranate culture in Turkmenistan. In: Plant  
 genetic resources newsletter, No 102, 1995, s.29

10. MATUŠKOVIČ, J. - MIČUDOVÁ, O.  2005. Naše sk��senosti

s pestovan��m gran��tov��ho jablka. In: Zahradnictv�� , 2005, č.2, s. 42-43. ISBN 12 12 37 81

11. MATUŠKOVIČ, J.- 2001. Mut��cie gran��tovn��ka p��nskeho  ( Punica

granatum L.). In: IX. Medzin��rodn�� z��hradn��cka konferencia, Zborn��k  
predn��šok. Lednice na Morave: 2001, s. 136-141. ISBN 80-7157-524-0

12. MLADÁ, J. - PROCHÁZKA, F. 1987. Atlas cizokrajných rostlin. Praha  
 SZN, 1.vyd., 1987, 342 s.

13. NOVÁK, F. A.1961. Vyšš�� rostliny, Tracheophyta. ČSAV:1. vyd., 1961,  
 941s.  
 
 

68

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

14. NOWAK, B.- SCHULZOVÁ,B. 2002 Tropick�� plody. Ikar,

a.s.:Bratislava, 2002, 240 s. ISBN 80-551-0318-6

15. POSPÍŠIL, F. - JASA, B. 1957. Pestovan�� subtropických ovocných  
 drev��n v obytných m��stnostech. Praha: VŠZ, 1957,116s.

16. POSPÍŠIL, F.- HRACHOVÁ, B. 1989. Užitkov�� rostliny jižn��ch zem��.  
 Praha:ČSAV, 1989, 157s.

17. TERPÓ,   A. 1987. Nov��nyrendszertan az okonombotanika alapjaival 2.,  
 Mezogazdas��gi kiad��, 1987, 886 s.

18. TRUHLÁŘ, V.1987. Pestujeme južn�� ovocie. Pr��roda: Bratislava, 1.  
 vyd., 1987, 128s.

19. VOLF, F. et al. 1988. Zemědělsk�� botanika. St��tn�� zemědelsk��  
 nakladatelstv�� Praha, 1. vyd., 1988, 273 s.

20. VORONOCOV, V.V - ŠTEIMAN, U.G. 1982. Vozdelyvanie

subtropičesky��ch kuľtur. Kolos: ZSSR, 1982, 400s. ISBN 80-967878-1- 
0

21.http://www.sme.sk/c/3674022/Dnesne-menu-Granatove-jablko.html

22.http://www.witchesworld.estranky.cz/clanky/jazyk- 
 symbolov/symbolicka-rec-rastlin

23.http://www.tiferet.cz/tu.html, 2003-11-11

24.http://www.bonsaj.sk/interierove-bonsai/granatove-jablko-punica- 
 granatum-nana.php

25.(http://www.gymkh.cz/view.php?cisloclanku=2005110301, 2008-02-

  15).

26.(http://e-kysuce.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=2561  
 ,2008-02-20)

27.(http://www.olam.cz/aktuality/akce/studie/Shirhashirim.pdf, 2005-04- 
 15)

28.http://www.bouquetoffruits.com/fruit-facts/pomegranate-facts.html ,

   2007).

29.http://aggie-horticulture.tamu.edu/southerngarden/punica.html , 2007)

30.(http://www.hort.purdue.edu/newcrop/morton/pomegranate.html

31.http://raduzyrecepty.com/clanky/poctenicko/granatove-jablko-nici- 
 rakovinne-bunky___, 2008-02-24)  

69

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov��

32.http://www.medicus.sk/modules.php?op=modload&name=News&file=ar  
 ticle&sid=658 , 2008-02-24)

33.(http://exoflora.mayday.sk/modules/news/article.php, 2007 - 11 - 13).

34.(http://www.sme.sk/c/3674022/Dnesne-menu-Granatove-jablko.html ,  
 2008-02-24)

35.(http://www.sme.sk/c/3674022/Dnesne-menu-Granatove-jablko.html ,  
 2008-02-24)

36. http://www.ide.sk/indexsk.php?aktdir=vitsk&cikk=24

37.http://www.1sg.sk/data/as/projekty/2006_2007/champions/farby_okolo_  
 nas/organicke_fa

http://www.infovek.sk/predmety/biologia/diplomky/biologia_bunky/cuk  
ry.htm

38.rbiva.htm

39. http://eutrofia.sk/?q=node/192

40. http://unifi.itlprojectlueresgen29/ds2.html, 2006-05-05

41.http://aggiehortiiculture.tamu.edu/southerngarden/punica.html , 2006- 
 05-05).

42.http://www.mediterraneangardensociety.org/plants/punica.granatum.htm  
 2004-05-05, http://evergreengardenworks.com/punica.htm , 2004-05-05,

43.http://www.crfg.org/pubs/ff/pomegranate.html , 2005-02-04,

http://www.hort.purdue.edu/newcrop/mortonlpomegranate.html , 2006- 
05-05,

44. http://www.dobre-recepty.sk/detail/6997-mangovy-krem-s-granatovym-jablkom/

45. http://www.receptar.sk/index.php?ID=5&SubID=8&recID=99926079  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

70

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

PRÍLOHY

Tabuľky

Grafy

Recepty  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

71

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Stavba plodu gran��tov��ho jablka (Punica Granatum L.)  podľa  klasifik��tora (Matuškovič - Mičudov��, Nitra 2006).

Hodnoten�� dňa : 11.10 2007 

Znak 


Plod

1. Hnotnosť plodu 
 


2. Tvar 


Vyrovnanosťž vo 
 
 

Stupeň prejavu 

Pod 150g

150 - 180g

Nad 180g

Guľovitý

Ov��lny

Pozdĺžny

Nevyrovnan�� 
 
 

Bodov��

stupnica 

3

2 

č.1

Hodnotenie

Tehlovočervený  
 kvet v Nitre

3

1 

č.2 č.3

Hodnotenie Hodnotenie

Karm��novoč  Španielsko

ervený kvet

Nitra

7 5

2 2

3. 

4. 
 

5. 
 

6. 

7. 

8. 
 

9. 

veľkosti 

Povrch pokožky plodu 

Voskov�� vrstva na  
povrchu pokožky 

Priemer plodu 

Kališn�� jamka 

Priemer kališnej jamky 

Sfarbenie vonkajšieho oplodia 

Stredne vyrovnan��

Vyrovnan��

Hladký

Jemne hrboľatý

Silne hrboľatý

Žiadna

Jemn��

Siln��

Malý (pod 55 mm)

Stredný (55 - 70mm)

Veľký (nad 70 mm)

Nevýrazn��

Výrazn��

Malý (pod 20 mm)

Stredný (20 - 30 mm)

Veľký (nad 30 mm)

Žltoružov��

Ružov��

Tmavoružov�� 

5 6

5 3

3 3

5 5

3 1

4 3

3 2 

5 5

5 3

3 3

7 5

1 2

3 3

1 3  

72

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Nepr��tomn��

10. 
 

11. 
 

12. 
 

13. 
 

14. 
 

15. 
 

16. 
 

17. 
 

18. 

Pr��tomnosť l��čka 

Pevnosť vonkajšieho oplodia 

Sfarbenie vn��torn��ho oplodia 

Počet komôrok 

Sfarbenie deliacich  
bl��n 

Počet gran��l

v komôrke 

Veľkosť granuly 
 

Hmotnosť granuly 
 

Sfarbenie granuly 

Pr��tomn�� nevýrazne

Pr��tomne výrazne

Mäkk��

Stredn��

Tvrd��

Smotanovo biele

Žlt��

Ružovožlt��

Menej ako 5

5 - 7

Viac ako 7

Smotanovo biele

Bieložlt��

Žlt��

Menej ako 50

50 - 70

Viac ako 70

Mal�� (pod 7 mm)

Stredn�� (7-10 mm)

Veľk�� (nad 10 mm)

Menej ako (3g)

3 - 5 g

Viac ako (nad 5 g)

Ružovočerven��

Červen��

Karm��novočerven�� 

1 3

7 5

5 3

7 7

5 5

3 3

4 5

3 3

7 3 

5 5

5 5

6 4

5 7

3 5

5 3

7 5

5 5

4 5  
 
 
 
 
 

73

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Stavba plodu gran��tov��ho jablka (Punica Granatum L.)  podľa deskriptora (Matuškovič - Mičudov��, Nitra 2006).

Hodnoten�� dňa : 11.10 2007

Znak

Plod Hnotnosť 
 

Stupeň prejavu 

č.4

Bodov��  Hodnotenie

stupnica Egypt 

č.5 č.6

Hodnotenie Hodnotenie

Ir��n India 

č.7

Hodnotenie  
 Kalifornia

1. 

plodu 

7 

5 3 

3 7 

7

2.

3. 

4. 
 

5. 

Tvar

Vyrovnanosťž

vo veľkosti

Povrch

pokožky

plodu

Voskov��

vrstva na

povrchu

pokožky 

2

5

5 

3 

2 2

5 5

3 5 

3 3 

1 1

6 6

3 1 

3 3 

1

6  
1  
3

^{6. Priemer plodu} _{7 5 5 5 5 7}

7. 

8. 
 

9. 

10. 

11. 

Kališn�� jamka

Priemer

kališnej

jamky

Sfarbenie

vonkajšieho

oplodia

Pr��tomnosť

l��čka

Pevnosť

vonkajšieho

oplodia 

1

3

1

5

5 

2 3

3 4

3 3

5 1

5 7 

1 2

3 3

2 2

3 5

5 5 

2

7  
3  
5  
6  
 

74

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

          Sfarbenie

     ^{12. vn��torn��ho} _{6 4 5 3 7 4}

          oplodia

13. 

Počet

komôrok 

5 

7 7 

7 7 

7

14. 

15. 

16. 

17. 

18. 

Sfarbenie

deliacich bl��n

Počet gran��l

v komôrke

Veľkosť

granuly

Hmotnosť

granuly

Sfarbenie

granuly 

3

5

7

5

4 

5 5

3 3

5 4

5 3

5 7 

5 3

3 3

5 7

3 5

3 7 

4

5  
5  
5  
6  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

75

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Rozbory plodov na obsahov�� l��tky: 
 
 

   N��zov Vitam��n C Farbiv�� Organick�� Cukry Sušina

   pôvodu kyseliny

                mg/100g g.kg^-1 %

Slovgrajada 19,11 0,763 1.97 7.9 18.61

Slovgramat 18,08 0,905 1.86 7.9 17.85

Španielsko 20,06 0,318 1.66 11.6 18.30 
 
 

   N��zov Vitam��n C Farbiv�� Organick�� Cukry Sušina

   pôvodu kyseliny

                mg/100g g.kg^-1 %

Egypt 12,68 0,628 0,72 14,0 23,48

India 14,44 1,330 0,99 10,1 18.50

Ir��n 13,47 0,974 1,150 9 22.20

Kalifornia 12,34 1,584 1,330 8 20,20 
 
 

Rozbory plodov na jednotliv�� prvky:  

  N��zov plodu P K Ca Mn Zn Cu Fe sušina

                                       Mn.kg^-1 %

Slovgrajada 2700 16700 78,3 1,1 17,2 3,7 96 93

Slovgramat 2750 15500 64,7 1,4 25,2 8,8 130 94

Španielsko 1850 11500 343,0 5,6 20,1 7,0 574 92 
 
 

  N��zov plodu P K Ca Mn Zn Cu Fe sušina

                                       Mn.kg^-1 %

Egypt 2160 13650 248 3,3 41,2 12,0 165 96

India 2300 13000 153 2,6 28,7 10,7 45,5 94,5

Ir��n 1960 10000 273,0 1,0 21,0 8,5 31,7 95,0

Kalifornia 1960 11000 190,0 1,3 28,6 7,8 34,4 93,0 
 
 
 
 
 
 
 
 

76

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 

25  
 

²⁰ _Slovgrajada

Slovgramat

15 _Španielsko

Egypt

₁₀ India

Ir��n

₅ ^Kalifornia 
 

0

Vitam��n C  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


1,8

1,6

1,4

1,2

1

0,8

0,6

0,4

0,2

0

Farbiv�� 


Slovgrajada

Slovgramat  
Španielsko  
Egypt

India

Ir��n

Kalifornia  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

77

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 

2,50  
 

^2,00 _Slovgrajada

Slovgramat

1,50 _Španielsko

Egypt

_1,00 India

Ir��n

_0,50 ^Kalifornia 
 

0,00

Organick�� kyseliny  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


16,00

14,00

                                                 Slovgrajada

12,00

10,00

8,00

6,00

4,00

2,00

0,00

Cukry

Krajina 


Slovgramat

Španielsko Egypt

India

Ir��n

Kalifornia  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

78

 

 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

Využite gran��tovn��ka p��nskeho v gastron��mii  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Grenadina

Gran��tov�� jablka pov��ľame, rozrežeme  a vymačk��me šťavu. Pod��vame vychladen��. Môžeme  
riediť vychladenou miner��lkou. Pozor! Šťava farb�� oblečenie a veľmi ťažko sa odstraňuje.  


Ovocný šal��t s gran��tovým jablkom  


2 žlt�� mel��ny

1 mango

2 broskyňa  
3  kiwi

1 sladký pomaranč  
šťava z 1 citr��nu  
1 lyžica cukru  
štipka škorice  

3 gran��tov�� jablk��  

Postup:

Mel��ny rozkroj��me, vydlabeme semienka, odkroj��me šupku, dužinu nakr��jame a vlož��me do misy. Mango ol��peme,  
dužinu okr��j��me, prekr��jame na k��sky.

Broskyňu oš��peme ol��peme a nakr��jame na mesiačiky.  
Oš��pan�� kiwi takisto nakr��jame . Pomaranč oš��peme  
 
 
 
 

79

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 

a každý mesiačik rozkroj��me.. Gran��tov�� jablko rozkroj��me a vydlabeme zrniečka.

Ovocie v mise popr��šime cukrom a škoricou,  zalejeme šťavou z citr��nu . Pod��vame chladen��.  
 
 

Kuracia poch��ťka s gran��tovými jablkami

Ingrediencie: 2ks kurac��ch pŕs, 5 rožky, 4 vajcia, 2 lyžice smotany, 80 g masla, 1 gran��tov�� jablko, 2 lyžice str��hanky, biele korenie, soľ.  

Postup:

Pek��č potrieme časťou masla a posypeme str��hankou, do misz prid��me ostatok masla, žĺtka, soľ, korenie a všetko vymiešame do peny. Potom prid��me nadrobno nakr��jan�� kuracie prsia a rožky, ktor�� tiež nakr��jame nadrobno. Potrieme smotanou a zamiešame. Pripraven�� zmes vlož��me do vymasten��ho pek��ča a do zlatista upečieme.  

Mangový kr��m s gran��tovým jablkom

Ingrediencie: 2 zrel�� mang��, 2 gran��tov�� jablk��, 1 stužovač šľahačky, 1 šľahačka v spreji, 1  
vanil��nový cukor, 120 g pr��škov��ho cukru, 280 ml sladkej smotany na šľahanie, 1 KL  
čerstv��ho str��han��ho z��zvoru, šťava z 1/2 limetky a ��zke čokol��dov�� trubičky na dozdobenie  

Postup:  

Mango oš��peme a dužinu oddel��me od kôstky, vlož��me ju do mix��ra a spolu s cukrom,

limetkovou šťavou a z��zvorom rozmixujeme na hladk�� pyr��. Šľahačku so stužovačom a

vanil��novým cukrom ušľah��me do tuha a zľahka vmiešame do mangov��ho pyr��. Z

gran��tových jabĺk vyberieme semienka a p��r ich nasypeme na dno poh��rov, v ktorých dezert budeme serv��rovať. Ďalšie vrstvy bude tvoriť mangový kr��m, potom päť gran��tových  
semienok a opäť kr��m. Poh��r dodekorujeme šľahačkou, zvyšnými semienkami gran��tov��ho jablka a pod��vame s priloženými čokol��dovými trubičkami.  
 
 
 
 
 

80

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 

Hydinov�� pečeň s gran��tovým jablkom

Ingrediencie:500 g hydinovej pečene, 3 str��čiky cesnaku, 1 fefer��nku, 1 bobkový list, zväzok petržlenovej vňate, 2 dl olivov��ho oleja, 1 gran��tov�� jablko.  

Postup:  

Do misky d��me olej, prelisovaný cesnak, pokr��jan��, jadierok zbaven�� fefer��nku, nadrobno

pokr��jan�� petržlenov�� vňať, bobkový list a pečeň. Nech��me marinovať asi 3 hodiny. Pečeň aj s marin��dou vlož��me do zapekacej misky a d��me piecť na 20 min��t do vyhriatej r��ry.  
Gran��tov�� jablko prepol��me, vyberieme jadierka aj so šťavou, prid��me k pečeni a spoločne dopečieme. Pečeň na tanieri osol��me a pod��vame s ochutenou ryžou.  
 
 

Palacinky s gran��tovým jablkom  

Ingrediencie: 50 g hladkej m��ky, 30 g zemiakovej škrobovej m��čky, 1 vajce, 1 lyžica kryšt��lov��ho cukru, 70 ml kef��ru, 130 ml mlieka, 1 lyžica miner��lky, PLNKA: 3 jablk�� , 1 gran��tov�� jablko , 3 lyžice oleja , 1 lyžica kryšt��lov��ho cukru , štipka škorice , 100 ml jablkovej šťavy alebo 1 lyžica koňaku, 2  
lyžice pr��škov��ho cukru

Postup:

Z jednotlivých surov��n priprav��me pomocou ručn��ho šľahača liate cesto, ktor�� nech��me asi 5 min��t odst��ť.

Na oleji postupne upečieme štyri palacinky.

Na zvyšku oleja orestujeme oš��pan�� a na kocky nakr��jan�� jablk�� a jadr�� gran��tov��ho jablka.

Posypeme cukrom, škoricou, zalejeme jablkovou šťavou alebo koňakom. Touto zmesou napln��me palacinky, posypeme pr��škovým cukrom a hneď pod��vame.  
 

81

 

 
 
 

Analýza stavby plodu gran��tov��ho jablka Punica granatum L. a  Jeho niektor�� obsahov�� l��tky Zuzana R��kayov�� 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

82